Juraj Miškov: Nová európska identita

Volebný prezidentský súboj vo Francúzsku nebol iba súbojom o hospodárske reformy, zotrvanie v EÚ a zachovanie Eura. Išlo zároveň aj o súboj interpretácií toho, čo si predstavujú dnešní občania Francúzska pod pojmom francúzska identita.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Juraj Miškov, predseda strany SKOK – Európski liberálni demokrati a bývalý minister hospodárstva.

Výsledok volieb ukázal, že veľká väčšina voličov odmietla (na rozdiel od Veľkej Británie) nacionálny koncept “starofrancúzstva” Le Penovej a zvíťazil moderný koncept európsko-francúzskej identity, zosobnený proeurópskym liberálom Macronom. Koncept, ktorý môže byť začiatkom vzniku novej európskej identity. Takej, ktorá nemá ambíciu nahradiť národnú identitu, ale ju obohatiť a posilniť.

Pokusy predstaviteľov EÚ o vytvorenie akejsi európskej identity siahajú až do roku 1973, kedy v Kodani lídri európskej “deviatky” prijali “Dokument o európskej identite”. Napriek tomu zostávala európska identita dlhé roky iba umelým konštruktom politikov a idea “európanstva” si nenašla väčšinovú podporu občanov členských krajín. V jednej štúdii Eurobarometra z roku 2014 sa vyslovene ako Európania cítilo iba 1% Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov či Rakúšanov.

Identita je totiž niečo, čo rovnako ako kultúra, vzniká prirodzene, zdola. Nie v sociálnom vákuu, ale vďaka dennodenným interakciám, ktoré ľudí zbližujú. Dnešné generácie X (1965-1979), Y (1980-1995), ale už aj nastupujúca generácia Z (1996-2009) vyrastajú v otvorenom európskom priestore. Naše deti môžu študovať v Londýne, pracovať v Berlíne, zaľúbiť sa v Kodani a snívať o živote na dôchodku vo Viedni. Na Slovensko chodia koncertovať kapely a umelci z celej západnej Európy, ako aj z Balkánu. Nástup zdieľanej ekonomiky, služieb ako airbnb alebo couchsurfing umožnil mladým ľuďom cestovať a spoznávať európske mestá aj bez potrebných miliónov na účtoch. To je nová európska identita v praxi.