Igor Matovič sa vyfarbil ako zbabelý šašo slovenskej politiky

Ak Igor Matovič dospel k záveru, že pod tlakom vyhrážok nedokáže plnohodnotne vykonávať svoj mandát, niet mu čo vyčítať. Hrdinom môže byť človek iba na svoj vlastný účet, vynucovať si odvahu od iných je nemorálne. Nech po Matovičovi vrhá balvany, kto aspoň raz v živote riskoval, aby sa postavil zlu. Hoci len svalnatému primitívovi, ktorý šikanoval slabšieho spolužiaka alebo psychopatickému šéfovi v robote. No nebyť hrdinom ešte nutne neznamená byť zbabelcom, akým je Matovič. Nie preto, že odmieta pokračovať v boji. Zbabelca z neho robí neschopnosť akceptovať porážku a vyvodiť z nej osobné dôsledky.

Matovič svoje poslanecké kreslo nevyhral v súťaži krásy, a už vôbec nie v lotérii. Zvolili ho ľudia, ktorí dali svoje hlasy jeho politickému hnutiu. Nie, aby si pán šéf hojil svoje malé ubolené ego, ale aby ako člen zákonodarného zboru hájil a presadzoval ich záujmy.

Je pri tom úplne jedno, že Matovič vlastne žiadnu agendu na presadzovanie nemá. Je šašom slovenskej politiky v tom najtradičnejšom význame slova – nie stále tvorivo a vtipne, ale vždy veľmi otvorene a bez obalu kritizuje moc a privádza ju do rozpakov. Priestor na jeho otravné klauniády napokon vytvoril politický establišment, sprava až doľava, keď voličovi obyčajných nedokázal ponúknuť absolútne nič, ani len lepšiu srandu.

Že volič neposlal Matoviča do parlamentu, aby riešil jeho problémy, však ešte neznamená, že mu chcel len tak, z osobných sympatií, venovať poslanecký plat, peniaze na činnosť strany, spoločenský status a ostatné výhody. Má znepríjemňovať život ostatným poslancom. Urobiť z rokovacej sály peklo a usilovne v ňom kúriť.

Ak sa Matovič bojí, už nevládze, alebo sa mu viac nechce, dá sa to pochopiť. Aj odpustiť by sa mu dalo, aj poľutovať ho. Je však jeho povinnosťou uvoľniť miesto ďalšiemu na rade, ktorý tú prácu robiť bude. Pokiaľ sa Matovič vzdá poslaneckého mandátu, neprenechá ho predsa koalícii. Nastúpi po ňom náhradník. Niekto z jeho vlastného hnutia. Človek, ktorého on sám zaradil na kandidátku. Niekto, kto dostal hlasy a dôveru, že bude vykonávať vôľu voliča OĽaNO.

Matovič môže odmietnuť uvoľnenie svojho prázdneho miesta pre niekoho užitočnejšieho z jediného dôvodu: má hrôzu z návratu do svojho vlastného života. Do sveta šestákových podvodov a chorobnej túžbe aspoň po štipke rešpektu. Pretože držať účtovníctvo u babičky na pôjde nie ja taká prča, ako mať vo svojom byte predsedu vlády. Lebo hodiny denne vyvážať mamku na fabii je ešte úbohejší život, ako stáčať kilometre na veyrone.

A v národnej rade je pre toto menej o človeka, ktorý by mohol klásť odpor koalícii. Matovičovo kreslo sa konečne dostalo do súladu s realitou. Sedí v ňom Nikto.