Ak Sulík nebude mať inú možnosť, môže sa zachovať aj rozumne

Richard Sulík verejne deklaroval, v komentári pre portál aktuality.sk, že spolupráca jeho strany s Kotlebom by bola možná len cez jeho mŕtvolu. Nezaslúži si za to len pochvalu, ale aj poďakovanie. Je to úľava, pretože až do tohto okamihu jeho postoj naozaj nebol dostatočne jasný. Odteraz má zmysel viesť s ním diskusiu, kam by sa mala táto krajina uberať.

Robert Fico je za zenitom a prudko zrýchľuje k horizontu. Sulíkove šance na vládu sú stále reálnejšie. Teória hovorí, že politici začnú konať rozumne, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Súčasná slovenská vládna koalícia ju práve veľmi presvedčivo vyvracia. Neexistuje sila, ktorá by ju dotlačila k rozumnému konaniu, ak to nedokázal ani pud sebazáchovy.

K osudnej chybe došlo v okamihu, keď všetci uverili hlasu podobnému Ficovmu, ktorý im hovoril, že zarobil vlastnou hlavou. Nezarobil. Požičal si. Na úžernícky úrok, ktorý nikdy nemôže splatiť. A založil pri tom celý Smer. Veritelia z neho budú žmýkať platby, aj keby na to mal dlžník skapať. Živý, ale neplniaci si záväzky, je im nanič.

Ak sa trend nezmení, Smer sa stane marginálnou stranou. Skutočný súboj bude prebiehať medzi Sulíkom a Kotlebom. Vyberať si medzi nimi dvoma naozaj netrvá dlho – bez ohľadu na to, aká je vaša voľba. Sulík zaručene nesníva o násilí ani o zmene ústavného zriadenia. Lenže cesta do pekla nebýva dláždená zlými úmyslami, ale tými dobrými.

Jedna vec je, čo  Sulík chce, iná, čo naozaj dokáže. Jeho sen o reforme Európskej únie nie je vylúčený z diskusie ako Kotlebove fašistické blúznenie. Akurát je produktom Sulíkovej temer náboženskej viery v Sulíka a úplne ignoruje politickú realitu.

Nemci s Francúzmi sa definitívne rozhodli. Vytvoria federálny superštát. Je to najlepší spôsob, ako odstrániť demokratický deficit únie – jej občania si normálne zvolia federálnu vládu, ktorá bude mať od nich mandát, aby konala. Rýchlo a efektívne. Značne tým znížia manévrovací priestor pre lokálnych fašistov a nacistov, ktorí sa s podporou z Moskvy pokúšajú úniu rozbiť, aby si mohli doma nastoliť vlastné diktatúry. Neexistuje totiž spôsob, ako by sa mohol niekto s presadzovaním národných záujmov jedinej krajiny dostať do federálnej vlády.

Tvrdé jadro EÚ, samozrejme, nebude do federalizácie nikoho nútiť. Sú krajiny, ktoré skoro určite nebude ani len povzbudzovať. Napríklad Maďarsko alebo Poľsko, ktoré už lokálni diktátori ovládli. S radosťou sa ich zbavia, až „spojené štáty európske“ aktivujú článok 5 Lisabonskej zmluvy a začnú proces vystúpenia z únie. Zostať mimo, so zvyškom Vyšehradskej skupiny, by znamenalo vrátiť sa do šírej náruče matičky Rusi.

Pokiaľ však bude Sulík schopný revidovať svoje predstavy o vlastnej veľkosti, nakoniec by z neho mohla vyrásť prijateľná alternatíva. Až vyčerpá všetky ostatné možnosti, je nádej, že sa začne správať racionálne.