Amnestie padli, spravodlivosť vyhrala bitku. Vojnu vyhrávajú gauneri

Zrušenie Mečiarových amnestií musí potešiť každého slušného človeka. V malebnej krajinke pod najmenšími veľhorami sveta každý deň dostáva spravodlivosť od práva po papuli. Aj takéto jej podenkové víťazstvo je dôvodom k parádnej oslave. Užite si pozitívnu emóciu. Dlho vám asi aj tak nevydrží.

Znemožniť vyšetrenie únosu prezidentovho syna a všetkého čo s ním súvisí je vo svojej podstate väčším svinstvom, ako samotné skutky, ktoré Mečiar amnestoval. Bol iba premiérom, ktorý mal len dočasne vykonávať prezidentské kompetencie, v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre chod štátu. Je veľmi ťažké predstaviť si, že omilostenie zločinov jeho vlastného režimu mohlo byť v súlade s inštitútom amnestie a s ústavou.

Robert Fico ale nebol jediný právnik, ktorý vytrvalo zastával názor, že amnestie sú nedotknuteľné. Učení juristi vždy ochotne vysvetlia ťulpasovi z lazov, že právo nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Ba ani s logikou a zdravým rozumom. A pri takom ponímaní práva skutočne platí, že ak Mečiarovi v udelení amnestií nič nebránilo, sú platné. Bodka.

Robert Fico bol v tomto postoji dlhé roky konzistentný. Od prvého okamihu tvrdil, že amnestie sú morálny suterén, a nezrušiteľné. A potom odrazu zmenil názor. Zo dňa na deň. Po premiére filmu Únos.

Nech je už Únos akýkoľvek dobrý film, nie je uveriteľné, že by dokázal zmeniť Ficov právny názor. Zmenil však postoj veľkého množstva potenciálnych Ficových voličov. Vytrhol ich z apatie a nezáujmu. V kine sa stotožnili s hrdinami a začali volať po pomste. V tom okamihu sa zmenil Ficov politický názor. Vymyslel krkolomný mechanizmus ako amnestie zrušiť a formálnu zodpovednosť prehodiť na ústavný súd. Veľa tým neriskoval.

Košickým vykladačom ústavy niekedy vyčítajú nepredvídateľnosť ich rozhodovania. Rozhodovanie ústavného súdu vás však môže miasť len ak sa sústredíte na paragrafy a nevšímate si politický kontext. Ústavný súd síce občas budí dojem, že je nezávislý dokonca aj od ústavy, no museli by ste dlho hľadať také jeho rozhodnutie, ktoré išlo proti aktuálnej politickej moci.

Krivdili by sme Ficovi, keby sme ho obvinili, že zodpovedných za únos kryje. Lexa a jeho zberba sú mu ukradnutí. Až keby nakoniec začali usvedčovať aj bývalého premiéra, bol by to nepekný precedens. Fico však  vie, že ani v tomto bode veľa neriskuje.

Je síce pravda, že polícia únos vyšetrila a prokurátor mal pohromade už aj obžalobu. Ale ešte musí prebehnúť riadny proces.

Máte už aspoň štyridsať rokov? Skúste si spomenúť na nejakú významnú udalosť spred dvoch dekád. Napíšte si svoju spomienku na papier a konfrontujte ju s niekým, kto bol pri tom. Budete prekvapení, ako málo si pamätáte a ako nepresne. Čím viac účastníkov udalosti, tým menej vám bude napokon jasné, ako to vlastne bolo.

Aj celkom priemerný advokát dokáže dokonale zmiasť svedkov, ktorí budú musieť vypovedať o udalostiach spred dvoch desaťročí. A to úplne stačí. Vyvolať pochybnosti. Pretože v pochybnostiach súd musí rozhodnúť v prospech obžalovaného.

V tomto okamihu nevieme, či Lexa ako riaditeľ tajnej služby nechal na Mečiarov pokyn uniesť prezidentovho syna. Ale dlho by ste hľadali človeka, ktorý tomu neverí. Iste, platí prezumpcia neviny. Lenže aspoň nemusíme rešpektovať právoplatný rozsudok o nevine najhorších gaunerov v dejinách tohto štátu. Zatiaľ.