Theresa May pevne uchopí za pačesy každú príležitosť na pohromu

Theresa May nie je prvý politik, ktorý v seba uveril vierou náboženského charakteru. Práve tým priemerným to hrozí, keď ich reťazenie priaznivých okolností privedie do významnej funkcie. Zrazu majú pocit, že sa stali skutočnými majiteľmi moci, ktorú len nešťastnou náhodou vykonávajú. Preto nemá britská premiérka ani po spektakulárnom volebnom debakli pocit, že by sa mala odporúčať na smetisko politických dejín.

Je napokon výhradne vecou poddaných jej veličenstva, kto bude predsedať vláde Spojeného kráľovstva Stále menšej Británie a Severného Írska. Tu, na kontinente, si radi užijeme luxus škodoradosti. Svetová politika nie v každej generácii vyprodukuje takú vyhranenú osobnosť, akou sa stala pani May. Je dokonalou tvárou budúcich následkov „tvrdého brexitu“.

Theresa May musela stratiť akýkoľvek kontakt s realitou už v okamihu, keď sa po úspešnom referende chopila šance obsadiť nečakane uvoľnené premiérske kreslo Davida Camerona. Politik ani nemusí byť zvlášť bystrý, aby vedel, že dohodnúť s Úniou aspoň prijateľné podmienky odchodu bude prakticky nemožné.

Británia vydierala EÚ odkedy bola jej súčasťou. Brzdila hlbšiu integráciu, požadovala stále nové výnimky, a práve v okamihu, keď ich z Bruselu vyrazila ďalší balík, oznámila, že aj tak odchádza. Nikto to nechce hovoriť nahlas, ale na kontinente sa všetkým uľavilo. Británii to s chuťou zrátajú. Nielen preto, lebo je to ľudské, ale aj pre výstrahu ostatným euroskeptikom.

Ťažko si predstaviť horší politický osud, ako vládnuť počas dvojročného obdobia prípravy brexitu, byť zodpovedným za jeho podobu a ísť do volieb potom, čo sa stihnú prejaviť jeho následky. Zvlášť pri následkoch rozvodu, pre aký sa rozhodla Theresa May.

Predstavte si hysterickú ženu, ktorá vás bude neustále komandovať, sústavne sa bude dožadovať nových handier, šperkov a iných darčekov, ktoré si vlastne nemôžete dovoliť, je chorobne žiarlivá, ale sama má menšiu armádu milencov. V okamihu, keď si od vás vydupká nový nábytok a auto, oznámi, že vás opúšťa. Nemáte jej viac volať ani sa k nej neopovažujte priblížiť na päťdesiat metrov. Ale že si teda necháva vašu kreditku, kľúče od vášho domu a bude riadiť vašu firmu.

Takto si Theresa May predstavovala brexit. Na toto si chcela vypýtať od voliča silnejší mandát, preto šla do predčasných volieb. Skončilo to najhoršie, ako vôbec mohlo. Nedostala mandát ani len na to, aby v pokoji odišla. Uviazla v priestore, v ktorom nemá moc, len zodpovednosť. Keď vezmeme do úvahy, že dokázala vykrvácať v súboji s Jeremym Corbinom, ktorému nedávali žiadne šance ani jeho vlastní ľudia, je to lepšie ako ktorýkoľvek iný britský sitkom.

Pokiaľ jej ani vlastná strana nedá ranu z milosti, vstúpi Theresa May do histórie ako tragikomická figúrka, ktorá dokázala pevne chytiť za pačesy každú šancu na totálnu pohromu. A ešte bude na vlastnú kapitolu v učebnici dejepisu patrične hrdá.