Ľubomír Galko: Londýn a Manchester – hlavne nepanikárme

Po teroristickom útoku v Manchestri sme boli vo veľmi krátkej dobe svedkami ďalšieho teroristického útoku. Opäť to bol tzv. „mäkký“ cieľ, tento krát nie koncert, ale priamo ulica a návštevníci reštaurácií, či barov. Trojica útočníkov najskôr v sobotu večer vrazila dodávkou do chodcov na Londýnskom moste a potom zaútočila nožmi na ľudí v neďalekej nákupnej zóne Borough Market. Teroristi zavraždili osem osôb, päťdesiat ľudí zranili, z nich dvadsaťjeden je vo vážnom stave. Polícia všetkých troch teroristov zastrelila; osem policajtov na nich vypálilo dovedna 50 výstrelov.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Iniciatíva SNS 

Na tieto posledné útoky zareagoval bleskovo predseda NR SR Andrej Danko a oznámil, že chce urýchlene uzákoniť, aby sa na všetkých koncertoch povinne „kontrolovali batohy“. Našťastie, po prvotnej odmietavej reakcii viacerých oponentov z radov opozície aj bezpečnostných expertov postupne zmenil rétoriku – začali, on aj jeho predseda branno-bezpečnostného výboru Andrej Hrnko, hovoriť o nových „evakuačných plánoch“, o zmiešanej komisii, ktorá legislatívu spracuje, o dostatočnom čase na jej prípravu (na jeseň) a podobne. Chvalabohu.

Je Slovensko bezpečné?

Slovensko JE dlhodobo z hľadiska teroristických útokov bezpečnou krajinou a riziko týchto útokov je nízke. Aj preto bol 11.5.2017 znížený stupeň teroristického ohrozenia na najnižší (z druhého stupňa na prvý stupeň). Na druhý stupeň bol zvýšený po teroristických útokoch v Bruseli 23. marca 2016 a na tejto úrovni zostal aj počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Dôvodov, prečo je Slovensko bezpečnou krajinou, je viacero. Sú to dôvody tak geografické, ale aj iné zloženie obyvateľstva, než aké majú napríklad Francúzsko, Veľká Británia. Zároveň sú to dôvody aj minimálnej vojenskej angažovanosti sa Slovenska v krajinách mimo EÚ (viac-menej sa angažujeme len v humanitárnych alebo poriadkových operáciách medzinárodného krízového manažmentu a zahraničných misiách), takže aj snaha o takýto druh pomsty voči Slovensku u potenciálnych teroristov neprevláda.

Nie je žiaden predpoklad, že by sa situácia z hľadiska bezpečnosti u nás mala zmeniť.     

Čo netreba a čo treba robiť na Slovensku

• Hlavne netreba robiť paniku a niečo šiť horúcou ihlou. Ako som vyššie uviedol, Slovensko nie je Francúzsko a ani Veľká Británia. Málokto si dnes spomenie na „slávny“ antiteroristický balík zákonov, ktorý prijala po útokoch v Londýne minulý rok strana Smer – SD za pomoci strany Most – Híd. Prijala sa kopa ďalších policajtov, zmenila ústava, ľudia môžu byť na dlhšie zadržiavaní vo vyšetrovacej väzbe, polícia má väčšie právomoci. Žiadne hmatateľné výsledky nemáme, okrem toho, že máme na Slovensku na jedného obyvateľa trikrát viac policajtov ako porovnateľné Fínsko. Dnes vyberajú pokuty alebo sedia v kanceláriách. O tom, že by sme prinavrátili veci do pôvodného stavu po znížení stupňa ohrozenia, sa, samozrejme, nehovorí.
• Tvorbu legislatívy treba nechať na odborníkov, v tomto prípade na ministerstvo vnútra. Nemá sa v nej angažovať predseda NR SR a zároveň predseda strany, ktorý v zúfalej snahe zabrzdiť padajúce preferencie jeho politickej partaje, chce zneužiť a využiť tragické udalosti na svoje osobné PR. Navyše diletantským spôsobom – povinné prehliadanie batohov na koncertoch uvedené v zákone nič nerieši. Čo výstavy, kiná, železničné a autobusové stanice, cirkusy, varieté, väčšie trhoviská, protesty, demonštrácie a podobne? To sa ani nedá do zákona napísať. Koniec – koncov, aj na letiskách sa prehliada batožina (aj ľudia) a nie je to v zákone.
• Treba byť ostražitý pri okliešťovaní osobných slobôd. Osobné slobody totiž ide oklieštiť veľmi ľahko a mnohí autokratickí politici s tým nemajú problém a naspäť je cesta takmer nemožná. Jedno z „riešení“, ktoré SNS totiž ponúkla, bol tzv. povinný bezpečnostný projekt pre určitý typ verejného podujatia Opatrnosť pri tomto návrhu (aké podujatia, kto bude takýto projekt schvaľovať) je na mieste – aby sa nám nestalo, že budú chcieť študenti zorganizovať protest proti korupcii a ten im nebude povolený, lebo nebudú mať alebo predložia „zlý“ bezpečnostný projekt…
• Treba nadefinovať pre organizátorov verejných kultúrnych podujatí, AKÉ minimálne bezpečnostné opatrenia musia splniť pri svojich akciách, ak pôjdu (ako doteraz väčšina) v štandardnom móde a aké musia splniť, ak budú ich podujatia políciou alebo nimi samotnými označené za tzv. rizikové. Doteraz to robili tak, ako sami uznali za vhodné. Toto treba nadefinovať aj pre prevádzkovateľov biznis centier, trhovísk, správcov železničných a autobusových staníc a podobne. Podčiarkujem spojenie „minimálne opatrenia“ s prihliadnutím na to, že Slovensko je bezpečnou krajinou (skenery v nákupných centrách zatiaľ určite nepotrebujeme). To, či sa to udeje novelizáciou zákona číslo 96/1991 o verejných kultúrnych podujatiach alebo nejakou vyhláškou či metodickým usmernením, je len technikália. Robiť by to však mali tí, čo sa bezpečnostnou problematikou a terorizmom zaoberajú a aj jej rozumejú. Nie Danko s Hrnkom.