Kotlebovci skončili. Aj keby sa volali Marianov spolok teplého objatia

Čakať, že si Kotleba len tak bez boja odíde do invalidného dôchodku keď mu rozpustia stranu, by bolo aj v najlepšom prípade naivné. Fašisti majú so zákazom činnosti bohaté skúsenosti. Mali dostatok času premyslieť si, ako poraziť demokraciu jej vlastnými prostriedkami. Ak nedokázali vymyslieť nič lepšie ako novú partaj, sme za vodou. Keď Kotlebovi zakážu ĽSNS, s prehľadom mu už zakážu čokoľvek.

Chvíľu to trvalo, ale demokratické inštitúcie sa prebrali a objavili pud sebazáchovy. Fašistom, ktorých konečným cieľom je zmena ústavného zriadenia a diktatúra, začínajú klásť odpor. Posun v ich myslení i konaní je omnoho významnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Právnici majú radi istoty. Pokojne sa opýtajte trebárs doktora Fica. Za normálnych okolností by vám povedali, že politická strana sa stáva fašistickou, keď má fašistický program a fašistické stanovy. Kotlebovcom stačilo ustrážiť, aby strana ako taká nikde nepropagovala svoje vlastné ciele.

Lenže kto by volil fašistickú stranu, keby nebolo jasné, že jej finálnym cieľom je optimalizovať parazitov a kaviareň? Načo by ste hodili Kotlebovi hlas, keby ste nevedeli, že chce povešať aspoň pár najhlučnejších slniečkarov a najbohatších politikov? Veď to by to pokojne mohli hodiť aj takému Sulíkovi alebo komukoľvek inému, kto nemá rád Brusel a Rómov. Fašisti bez šibenice, to je predsa normálny slovenský establišment, naprieč spektrom.

Kotlebova strana našla jednoduché riešenie. Svoje stanovy i program udržiavala čisté, fašistickú agendu šírili jej členovia. Akoby sami za seba. Každý tak, ako to cítil. Niekomu stačí glorifikácia Tisa, iný pospomína aj Židov a Rómov, ďalší si občas s kamarátmi aj zapochoduje na „rež a rúbaj do krve“. Podstatné je, aby to ľudia videli a vedeli. Aby bolo každému jasné, čo sú Kotlebovci zač a o čo im ide, aj bez toho, aby to mali napísané v programe. Prechádzalo im to až do chvíle, kým to neprešlo až do parlamentu.

Zdá sa, že nielen politici, ale aj právnici sa dokážu zachovať rozumne, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Zrazu si uvedomili, že strana by mohla byť fašistickou aj vtedy, keď združuje fašistov, bez ohľadu na to, akými stanovami sa prikrýva. Ak si tento názor osvojí aj súd, Kotleba skončil. Je jedno, koľko strán si so svojou zberbou nakúpia a premenujú, hoci aj na Ľudová erekcia naše uhry, stále to bude spolok fašistov, ktorý rozpustia.

Ak Kotlebovcov rozpustia, nespočíva riziko v ich návrate v inej strane. Nebezpečnejšie budú skupiny omnoho agresívnejších a odhodlanejších neonacistov, ktoré budú hľadať podporu uvoľneného Kotlebovho voliča na zmenu režimu aj mimo demokratického procesu. No najväčšiu hrozbu predstavujú tradiční oportunisti, ktorí sľúbia hnedému voličovi čokoľvek, ak im dovolí vládnuť. Keď prieskumy ukážu, že treba, tak aj referendum o Európskej únii a NATO.

Fašizmus je zločin. Naše zákony naň majú páku. No odchod z únie a návrat do ruskej sféry vplyvu je len taká normálna regulárna samovražda. Na tú je zákon krátky.