Piťom Kočnera neprekryješ. Fico si kope politický hrob

Robert Fico sa pokúša postaviť vnútropolitickú barikádu pozdĺž hranice civilizovanej Európy. Deklaruje snahu dostať Slovensko do budúcej európskej federácie, pre ktorú sa rozhodli Nemci s Francúzmi. Príťažlivý program dokonca aj pre ľudí, ktorí jeho oportunistickú politiku naozaj neznášajú. Nič by nedokázalo účinnejšie zabrániť lokálnym mafiám v deštrukcii štátu a rozkrádaní verejných zdrojov, ako centralizovaný superštát, v ktorom by bôžikovia miestneho významu stratili akúkoľvek moc a vplyv.

Ak vám niekto hovorí, že nepatríme do prvej európskej ligy, nemusí za tým byť hneď zlovôľa. Možno iba trpí pramaterou všetkých komplexov menejcennosti. Je ale pravdepodobnejšie, že prosto nechce nechať obmedzovať svoje vlastné možnosti. Veď si len skúste predstaviť bratislavského polomafiána, ako telefonuje Angele Merkel, že chce štátnu zákazku... Vždy, keď vám niekto spomína slovenskú zvrchovanosť alebo národné záujmy, myslí presne na toto - že by nedokázal ani zohnať číslo na jej súkromný mobil.

Fico má však pri vytváraní tejto politickej diskusie dva zásadné problémy.

Drvivá väčšina ľudí si stále nie je schopná uvedomiť, že „tvrdé jadro“, „prvá liga“ alebo „dvojrýchlostná Európa“ sú len diplomatické eufemizmy. Nemci a Francúzi založili už Spoločenstvo pre uhlie a oceľ s úmyslom vytvorenia superštátu, ktorý navždy eliminuje národné záujmy. Lebo práve tie vyvolali dve svetové vojny. Brzdou bola Británia, ale už nie je.

Európsku úniu čaká ďalšia evolúcia. Kto chce a dokáže, môže sa integrovať hlbšie, až do úplného zániku národného štátu. Kto nedokáže, alebo prosto len nechce, ten z budúcej federácie prirodzene vyhnije a vyhynie.

To všetko by sa, samozrejme, dalo postupne ľuďom vysvetliť. Budú to napokon časom vysvetľovať aj samotní Nemci a Francúzi. A nebudú už takí diplomatickí.

Temer neriešiteľným Ficovým problémom je niečo iné - neschopnosť aspoň čiastočne obmedziť svojich vlastných ľudí. Darmo sa ľudia z NAKA snažia, aby uzavreli čo najviac zabudnutých mafiánskych vrážd. To, že Kočnerovi sa spravodlivosť programovo obracia chrbtom, tým neprekryjú. Nikto si dnes nepamätá šéfa albánskej mafie v Košiciach, ktorého vraj dal Piťo zastreliť. Našťastie, lebo keby si ho ľudia pamätali, vyvíjali by na prezidenta nátlak, aby udelil vrahovi milosť a vysoké štátne vyznamenanie.

Každý však vie, kto je Bašternák či Kočner. Nikto neuverí, že s Kaliňákom a Gašparom sa dá bojovať proti korupcii. Alebo že sa dá rozmýšľať nad hlbšou európskou integráciou v Bonaparte. Fico býval brilantný politický marketér. Ani sám nemôže veriť, že ľudia by radšej videli Slovensko v európskej federácii, než Kaliňáka za mrežami.

Hoci je naše zotrvanie na Západe omnoho dôležitejšie, bežného človeka oveľa viac trápia zlodeji. Čím dlhšie sa mu budú vyškierať do ksichtu, tým viac v ňom bude kypieť žlč. A nakoniec to vo voľbách hodí komukoľvek, kto ich zaňho nakope do hlavy a zavesí na najbližší kandeláber.