Únia nechce dohodu o brexite. Chce Britániu vo federácii

Reálne rokovania o brexite začali dobre. Vyjednávači sa dohodli, že sa dohodnú. Táto dohoda o budúcej dohode je zrejme posledná, ktorú sa im podarí v horizonte necelých dvoch rokov úspešne uzavrieť. Únia totiž nijakú dohodu nepotrebuje. Spojené kráľovstvo stále menšej Británie a priľahlého vesmíru zasa prišlo o svoju základnú vyjednávaciu taktiku, ktorou bola hrozba odchodom.

Povedzme si to bez príkras – Briti vydierali úniu od okamihu, keď sa k nej pridružili. Vydupali si množstvo výhod a výnimiek, vždy pod hrozbou, že inak odídu. Ostrovná ríša sa nepridala do podradného spolku čudných ľudí z pevniny, lebo by doň chcela patriť. Potrebovala mať veci pod kontrolou. Nechcela, aby hneď za kanálom rástla ekonomická veľmoc tvorená jej historickými nepriateľmi. Británia cielene brzdila prípadnú federalizáciu EÚ. Bol to jeden z jej primárnych motívov, prečo do nej vstúpiť.

Nemci a Francúzi však zakladali už Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ ako politický projekt. Po dvoch svetových vojnách chceli eliminovať ich pôvodnú príčinu – národný štát s jeho takzvanými národnými záujmami. Federácia, v ktorej by sa národy postupne rozpustili, by tieto hrozby eliminovala navždy. Národný záujem bol v skutočnosti vždy iba sebeckým záujmom nejakej úzkej skupiny, ktorá ho bola odhodlaná presadiť aj hrubou silou. Legitímne záujmy ľudí sú inak úplne totožné, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa zhodou náhodných okolností narodili.

Britské impérium bolo kedysi také veľké, že informácia o jeho zániku zrejme dodnes nedorazila do hláv ľudí v jeho centre. Britské elity považovali „kontinent“ za konkurenčný subjekt, ktorý by mohol ohrozovať ich záujmy vo veľkom šírom svete. To je napokon to, čo Theresa May sľubovala Britom, keď ohlásila svoju víziu tvrdého brexitu. Obnovu bývalej slávy a veľkosti. Dobývanie nových trhov. Akoby jej v tom teraz niečo bránilo.

Theresa May, ktorá sa vlastným chybným politickým kalkulom pripravila aj o ilúziu silnej premiérky, nutne potrebuje výsledky. Európska únia nie. Bruselu stačí robiť nič. Trpezlivo počúvať velikášske predstavy britských vyjednávačov, milo sa usmievať a dookola im hovoriť, že pre úniu sú neprijateľné. Po dvoch rokoch, až Británia odíde bez dohody, dostane sa do nepredstaviteľnej ekonomickej i politickej izolácie a vnútorného chaosu.

A presne o to ide elitám na kontinente. Nie preto, lebo chcú vidieť Britov na kolenách. Možno britských politikov, ktorí vedú svoju krajinu do priepasti, ale určite nie poddaných jej veličenstva. Naopak. Británia patrí do Európy. Ako jej plnohodnotný člen, nie ako vydierač z ostrovov a brzda.

Až britskí politici vyčerpajú všetky ostatné možnosti, mohli by začať konať rozumne. Požiadať o návrat do stále hlbšie sa integrujúcej únie. Tentoraz už bez neférových privilégií, vynútených výnimiek a nečestných postranných úmyslov.