Zarábame málo, lebo sme národ robotníkov

Nemá veľký zmysel polemizovať o tom, prečo štrajkujú za zvýšenie miezd zamestnanci najlepšie platiacej firmy v krajine. Priemerné mzdové náklady na človeka vo Volkswagene sú vyššie, ako v bankách, ale je to úplne jedno, ak raz majú ľudia pocit, že im to nestačí. Firma napokon ustúpi. Buď odborárom, alebo, až to raz naozaj prepísknu, zo slovenského trhu práce.

Niežeby to tu VW nutne zabalil, a už vôbec nie z večera na ráno. Ak sa stane výroba v dôsledku mzdových nákladov nerentabilnou, bude ju obmedzovať a hľadať nové možnosti.

Žijeme v časoch, keď už aj tie lacnejšie smartfóny dokážu viac, ako nejeden kvalifikovaný robotník. Doba, v ktorej ľudí s bezodnými žalúdkami a plytkými hlavami nahradia stroje, je tu. Len odborárom to ešte zrejme nik nepovedal.

Kým vo Fínsku testujú ničím nepodmienený základný príjem, aby raz mala budúca masa „zbytočných ľudí“ z čoho dôstojne žiť, na Slovensku sa ešte stále do krvi ruveme o výšku minimálnej mzdy. Bez ohľadu na to, že ľudia, ktorí by mali byť jej poberateľmi, sa aj u nás stávajú prakticky nezamestnateľnými. Trvať na nerealisticky vysokých mzdách nie je krátkozraké, ale vyslovene tupé. Obzvlášť vo firme, ktorá platí na miestne pomery kráľovsky.

Argument, že práve miestne pomery sú nesprávne a nespravodlivé, lebo slovenské mzdy nedosahujú výšku tých nemeckých, nebudete počuť len od pomenej rozhľadených robotníkov z montážnych hál. Vzdychajú nad tým trebárs aj lekári alebo učitelia.

Príčinou však nie je zlovoľná lakomosť zahraničného kapitálu, ale naša vlastná výkonnosť. Darmo sa vystatujeme tým, že efektivita našej práce i jej množstvo, ktoré vykonáme, sa nemeckej nielen blíži, ale v niektorých ukazovateľoch ju aj prekonáva. Lebo už je to raz tak, že najlepší kopáč kanálov na svete možno zarobí násobne viac, ako priemerný kopáč kanálov, no stále nezarobí ani toľko, ako najhorší programátor či očný chirurg. Najlepší kopáč kanálov si teda nemôže dovoliť zaplatiť svojej upratovačke toľko, ako očný chirurg. Vlastne žiadnu upratovačku nemá, okná si umýva sám.

Slovensko je národom „kopáčov“. Áno, vyrobia u nás najviac áut v prepočte na obyvateľa, ale nie sme najväčším výrobcom automobilov, len montážnou dielňou niekoľkých veľkých automobiliek. Žiadne slovenské auto neexistuje. Výskum a vývoj, čiže skutočnú podstatu automobilového priemyslu, u nás nemáme.

Automobilky od nás ani nemusia odísť. Budú jedným z prvých odvetví, v ktorom roboty nahradia každého, kto nepracuje hlavou. Firmy, ktoré sú základom našej ekonomiky, prestanú u nás zamestnávať ľudí. Prácu budú mať len vysokokvalifikovaní odborníci, ani to nie všetci. A tých pár Slovákov, ktorí budú mať na trhu práce nejakú hodnotu, nebude schopných vyprodukovať dosť zdrojov na základný garantovaný príjem pre všetkých tých nepotrebných a odložených operátorov výroby a manažérov sanitárnych zón.

Niežeby u nás neoperovali firmy, ktoré ľudí naozaj zdierajú. Budú ich zamestnávať najdlhšie, lebo investície do robotizácie sú drahé. V mnohých by boli štrajky úplne namieste. Aj keby zvýšili mzdy o 16 percent, stále by sa im to vyplatilo. Kráľovsky.

No začať vydierať práve Volkswagen a motivovať ho, aby urýchlene investoval viac do strojov, je natoľko hlúpy kalkul, že by si odborári mohli dať do erbu guľôčkové počítadlo. Spoľahlivo by ich nahradilo už dnes.