Theresa May sa opäť prerátala. Európska únia je veľká, nie Británia

Theresa May hneď na začiatok vyjednávania o brexite vytiahla kartu, ktorú považovala za svoj najsilnejší tromf: občania Európskej únie, ktorí žijú v Spojenom kráľovstve dlhšie ako päť rokov, by mohli zostať. Mali by akýsi zvláštny štatút a dokonca aj nejaké práva. V Bruseli ju diplomaticky vysmiali. Jej kalkul je chybný na toľkých úrovniach, že by v Londýne urobili lepšie, keby ju už na kontinent vôbec nepúšťali.

V Británii žije zhruba päť miliónov Európanov, kým v EÚ len asi milión Britov. To vyzerá ako solídna páka. Ale... Európska únia má zhruba pol miliardy obyvateľov, z toho asi 65 miliónov tvoria obyvatelia Spojeného kráľovstva. Únia už ponúkla Britom žijúcim na svojom území doživotnú garanciu všetkých práv, ktoré majú aj dnes. Ak zohľadníme pomer veľkostí, v prípade nedohody bude mať Theresa May porovnateľne veľký problém ako my. Aj to len pokiaľ hovoríme o holých číslach.

Ďalší faktor, ktorý Britom veľmi nepomáha, je štruktúra cudzích usadlíkov. Väčšina ľudí šla z kontinentu na ostrovy za prácou. Ak sa budú musieť masovo vrátiť, bude to určite problém. Riešiteľný. Vrátili by sa však hlavne pracujúci ľudia v produktívnom veku, pomerne mladí a zdraví, s nejakými úsporami.  Británii by sa vrátila aj zatiaľ nevyčíslená hromada dôchodcov, ktorí predali svoje domovy a usadili v príjemnej klíme južnej Európy. Na to, aby si svoje ostrovné nehnuteľnosti kúpili späť, by už asi nemali. A tie, ktoré si kúpili trebárs v Portugalsku, by pri ich masovom odchode významne stratili hodnotu. Tiež problém. Trochu väčší. Asi tiež riešiteľný. Ale oveľa ťažšie.

Iste, také Poľsko bude pod veľkým tlakom, pretože je od exportu Poliakov za La Manche značne závislé. Podobne je na tom Orbánovo Maďarsko. Len práve Poľsko a Maďarsko si v rámci EÚ vytvorili pozíciu, v ktorej na nich nikto nebude brať ohľad. Práve naopak. Len si predstavte tých naštvaných ľudí, ktorí by sa museli vrátiť do rodných krajín, ktorých vlády práve demontujú demokraciu a znižujú im šance uchytiť sa niekde inde. Tí by mohli prísť do pokušenia voliť proeurópsky, vzhľadom k ich čerstvej osobnej skúsenosti s výsledkami euroskepsy.

Voľný pohyb pracovnej sily a ľudí je pre EÚ dôležitý, ale nie je otázkou prežitia. Britskí politici zasa nemajú manévrovací priestor, pretože obmedzenie prisťahovalectva bolo jedným zo základných pilierov kampane za opustenie EÚ. Ich vyjednávacia pozícia v tejto otázke je úbohá.

Naozaj dôležité budú rokovania o budúcich pravidlách obchodovania Londýna s Bruselom. Nás by obchodná vojna, ku ktorej to momentálne smeruje, určite bolela, no Britániu by zničila. Vláda jej veličenstva nebude môcť rátať ani s podporou USA, kým tam vládne Donald Trump a pre ostatné ekonomické veľmoci jednoducho nie je dosť veľká. Ak Theresa May nezmení postoj, čakajú jej krajinu ťažké časy. Ľudia budú prúdiť skôr opačným smerom.

Angela Merkelová povedala o britskej ponuke, že „je to dobrý začiatok, ale nie je to prielom“. Keby hovorili s Terkou len tak, pri kávičke a zákusku, ako dve kamošky v cukrárni, znela by tá veta trochu inak: „Dobre moja, a teraz si to napíš papier a prečítaj si to po sebe nahlas, či ti to dáva zmysel.“