Ľubomír Galko: Keby Kaliňák a Gašpar počúvali, ten mladý chlapec by zrejme žil

Pred niekoľkými dňami polícia zastrelila 17-ročného chlapca. Policajná hliadka si všimla podozrivé osobné vozidlo. Podozrivé bolo preto, lebo toto auto policajti poznali – viackrát predtým ho šoféroval mladý 19 – ročný vodič bez vodičského oprávnenia.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Hliadka sa snažila vozidlo zastaviť, no vodič na znamenia nereagoval, ale  naopak začal zrýchľovať. Policajti preto začali auto prenasledovať – a vzhľadom na to, že vodič jazdou údajne ohrozil iných účastníkov premávky, zasahujúca hliadka vystrelila tri varovné výstrely do vzduchu. Keďže ani na tieto vodič nereagoval, jeden z policajtov vystrelili aj na auto. Napriek tomu, že mieril na pravú zadnú pneumatiku, zasiahol kufor vozidla, cez ktorý strela preletela a zasiahla spolujazdca, sediaceho na zadnom sedadle, spomínaného 17-ročného chlapca. Ten, žiaľ, zraneniu podľahol. Až po nehode a havárii vozidla policajti zistili, že v aute sa okrem vodiča nachádzali ďalšie tri osoby, dvaja chlapci a jedno dievča, všetci traja v stredoškolskom veku.

Neprofesionálny postoj vedenia polície 

Vedenie PZ sa ústami hovorkyne a neskôr aj ústami samotného prezidenta PZ poponáhľalo vykresliť situáciu ako „štandardnú“. „Polícii je veľmi ľúto, že vyhasol mladý ľudský život. K takémuto tragickému následku skutočne nemuselo dôjsť, nebyť bezohľadnej jazdy nezodpovedného vodiča, ktorému bol už v tomto mladom veku trikrát uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá,“ bola prvá reakcia.

Toto tvrdenie bolo však predčasné a zavádzajúce. Je pravda, že zákon hovorí, že polícia môže strieľať na auto, "ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví“.

Lenže ten istý zákon hovorí aj o tom, že "pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje“. O tejto časti vedenie PZ v prvej reakcii nehovorilo.

Logika nepustí

Čitateľská obec sa rozdelila na dva tábory. Jedna skupina označovala streľbu za neprípustnú. S logickými argumentmi. Policajti vedeli, kto auto riadi. Vedeli, že to nie je nejaký lupič alebo vrah na úteku alebo terorista, ale „recidivista“ v prípade marenia úradného rozhodnutia. Policajti nemohli predpokladať, že vodič je v aute sám, vozidlo malo vzadu čierne fólie a jeden spolujazdec sedel vpredu vedľa šoféra, museli ho vidieť. Vodič začal ohrozovať iné vozidlá, až keď začal unikať pred policajtmi.

Druhá skupina obhajovala strieľajúcich policajtov. Za všetko môže vraj vodič, ktorý nezastavil. Spolujazdci si k nemu jednoducho nemali sadnúť, určite vedeli, čo to je za človeka.

Vedenie polície a už aj s ministrom vnútra, ktorý dovtedy niekoľko dní mlčal, už tento konkrétny spomínaný zákrok až tak vehementne neobhajovalo, avšak naďalej obhajovalo streľbu polície v podobných prípadoch a odmietalo možnosť legislatívnej zmeny alebo zmeny metodiky zákrokov policajtov a odmietalo kritiku opozície aj bezpečnostných analytikov. Tento postoj prezentoval prezident PZ aj minister vnútra aj na mimoriadnom brannobezpečnostnom výbore aj následne na tlačovej konferencii.

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že vyššie spomenutá druhá skupina čitateľskej obce sa mýlila. Spolujazdci vodiča vôbec nevedeli, že nemá vodičské oprávnenie a že má zákaz riadiť motorové vozidlo. V aute sa ocitli náhodou – všetci traja využili ponuku vodiča, ktorého poznali len zbežne a ktorý im ponúkol, že ich zvezie. Verejná mienka sa začala obracať proti takýmto zákrokom.

Riešenie SaS 

Ponúkol som na verejnú diskusiu niekoľko návrhov do budúcnosti :

• Zmenu legislatívy v inkriminovanom odseku, kde je potrebné zmeniť vágne napísaný text – „Pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje“ – na text, z ktorého bude explicitne vyplývať, že zbraň môže policajt použiť iba ako krajnú núdzu a len vtedy, ak si bude vyslovene istý, že v aute je nebezpečný páchateľ a je v ňom sám.
• Rozšírenie inštitútu objektívnej zodpovednosti aj na prípady, keď vodič nezastaví polícii na jej znamenie.
• Zmenu metodiky v tom zmysel, že ak je páchateľ takto „známou firmou“ a neohrozuje účastníkov cestnej premávky, uprednostniť namiesto prenasledovania „diskrétne sledovanie“ a zastavenie vozidla pomocou iných hliadok alebo iných zastavovacích prostriedkov (napr. zastavovacie pásy)

Prezident PZ moje návrhy číslo 1 a 2  prevzal a na druhý deň ich predstavil na tlačovej besede. Pri prenasledovaní nehovoril o diskrétnom sledovaní (bez majákov) – návrh číslo 3, ale pripustil výrazne dlhšiu dobu prenasledovania – aj desiatky alebo stovky kilometrov a zastavenie za pomoci iných hliadok alebo iných prostriedkov. Tak je to nakoniec bežné aj v zahraničí. Napríklad vo Veľkej Británii alebo niektorých štátoch USA či Austrálii. Navyše sa v zmienených a aj iných krajinách celkovo od prenasledovania v prípade, že vodič spácha len drobný priestupok, postupne upúšťa. Streľba na unikajúceho neozbrojeného šoféra (s výnimkou teroristického útoku autom, voči čomu nikto nenamieta) je v nich vylúčená.

Nie prvý prípad 

Policajti na Slovensku sa streľbou na mladých neozbrojených ľudí "preslávili“ už viackrát. Verejnosti je dobre známa streľba na študentov na diaľnici D2 – policajti si auto pomýlili s autom zločinca, ktoré bolo v pátraní. Guľka im prevŕtala kufor, našťastie nikoho z posádky nezranili. Nedávno zasa postrelili dve mladé dievčatá pri Trnave v aute, kde vodička bola pod vplyvom drog a po zastavení ich ešte aj brutálne zbili. Oba prípady sme z pozície opozície a členov branno-bezpečnostného výboru riešili. V oboch som upozorňoval, že streľba bola nesprávna a len zázrakom neprišlo k najhoršiemu.

Vedenie PZ aj ministerstva vnútra moju kritiku odmietalo a zákroky obhajovalo. Dnes by som mal cítiť zadosťučinenie, že som mal pravdu a nakoniec "museli“ prijať návrhy aj od opozičného predstaviteľa a tímlídra SaS pre vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Žiadne zadosťučinenie však necítim, skôr smútok. Lebo keby vedenie PZ aj minister vnútra počúvali, ČO sa hovorí, a nie KTO to hovorí, 17-ročný Tomáš dnes mohol zrejme ešte žiť.