Láska k Ficovi pôjde aj cez žalúdok

Dvojaká kvalita potravín a drogérie je presne to, čo ľudí fakt naštve. Keď si už máte naliať do krku lepkavý sladký bordel, ktorého receptúra je jedným z najprísnejšie strážených tajomstiev planéty, chcete mať aspoň istotu, že má to svinstvo rovnaké zloženie ako v susednom Rakúsku. Nikto veľmi nerieši, čo to vlastne je, len keď susedove nie je lepšie. Problém, za ktorý by Fico rád aj zaplatil, aby ho mohol mať. Dokonalá príležitosť tvrdo zabojovať proti Bruselu, a nikoho tam veľmi nenaštvať.

Niežeby sa na Slovensku nedali kúpiť aj veľmi kvalitné potraviny. Len sú drahšie, ako obvyklé nadnárodné značky, ktoré bežne sypú do svojich válovov veľké obchodné reťazce. Vedia, že priemerný slovenský spotrebiteľ zožerie čokoľvek, keď mu to správne zabalia a podajú v „akcii“.

O tom, ako ďaleko nechali a stále nechávajú vlády malebnej krajinky pod najmenšími veľhorami sveta zájsť nadnárodné reťazce, sa toho už popísalo dosť. Ich vzťahy s dodávateľmi bývali temer rodinné – presne také mávajú sicílski krstní otcovia s rodinou. Dávali im ponuky, ktoré dodávatelia nemohli odmietnuť. Ak chceli prežiť. Kto chcel dodávať reťazcom a zároveň ešte mať nejaký zisk, musel niekde ušetriť. Inde ako na kvalite a zložení sa veľmi nedalo.

Iste, ak už v rámci únie fungujeme na jednotnom trhu, nie je celkom nezmyselné, aby spotrebiteľ dostal pod tým istým názvom ten istý produkt v Bratislave aj v Hainburgu.  Keď to už inak nejde, nech to teda ďalšou reguláciou vynucuje Brusel. Treba síce rátať s tým, že výrobcovia potravín a drogérie nemajú na európskej úrovni o nič slabšiu lobby, ako veľké reťazce na celoslovenskej, no ak z toho Fico úspešne urobí politickú otázku, budú musieť uhnúť.

Maďari a Poliaci práve zavádzajú klony autoritárskeho kremeľského režimu, budúcnosť Čechov po voľbách je tiež veľmi neistá. Slovenskému premiérovi, ktorý bude musieť obstáť proti jednotne euroskeptickej opozícii, by doma nesmierne pomohlo, keby mohol ukázať, ako porazil Brusel v takej principiálnej otázke, ako je zloženie párkov. Kým bude nominálny líder opozície márne dúfať, že keď už v Paríži a Berlíne nikoho nezaujíma, aspoň na Slovensku si niekto prečíta jeho komplikovanú víziu budúcej EÚ, Fico vybojuje úspešný zápas o chutnejšiu kolu. A nebude to problém, pretože to bude problém výrobcov, nie politikov a byrokratov.

Priemerný Slovák má celkom jasno v tom, že v Paríži, Berlíne, Ríme, Madride či Amsterdame sa žije bežnému človeku omnoho lepšie, ako v Moskve alebo v Minsku. Rád si síce pofňuká aj zanadáva, ale vie, že je lepšie otročiť v Nemcovej automobilke za najvyšší priemerný plat v krajine, ako nosiť Rusovi výpalné a dostávať pri tom po papuli. Bruselské pravidlá vedia byť pekne otravné, ale tie moskovské sú prosto mafiánske. Vie to, len občas v návale emócií zabudne.

Fico môže veľa získať s minimálnymi politickými nákladmi. Cena kvalitnejších potravín síce nevyhnutne stúpne, ale dieru na trhu s radosťou zaplátajú trebárs poľskí producenti konského mäsa s posypovou soľou. Ľudia hladovať nebudú. A keď pravidlá EÚ konečne raz otrávia život niekomu, kto doteraz trávil našinca potravinárskym odpadom, začnú byť pre ľud o čosi uchopiteľnejšie a bližšie. Láska ide cez žalúdok.