Jana Kiššová: Mám z toho všetkého nervy!

Na Slovensku má štátna šikana mnoho podôb. Od návštevy sociálky, ktorá bude u vás zisťovať, ako míňate tých pár eur z prídavkov na deti – až po to, že pri nejakom úradnom úkone úradníci budú od vás pýtať doklady, ktoré štát má sám k dispozícii alebo sú verejne dostupné.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Viete, koľko je to papiera, pečiatok, úradníkov, úradníckych počítačov, tlačiarní a stoličiek? A hlavne – koľko je to nezmyselne stráveného času nás, občanov?

A tiež máte pocit, že štátne inštitúcie sa vyžívajú v tom, aké množstvo administratívny a byrokracie dokážu vyprodukovať, aby dokázali svoju dôležitosť a večný nedostatok pracovníkov? Zamysleli sa kompetentní, aké straty táto byrokratická šikana spoločnosti spôsobuje? Materiálne i morálne?  Lebo občan miesto toho, aby sa venoval práci, podnikaniu, rodine, oddychu, behá po úradoch. A zúri. Zamysleli sa kompetentní, že by sa peniaze na nezmyselnú, neefektívnu byrokraciou mali využiť na financovanie verejných služieb na úrovni člena OECD v 21. storočí?

Nezamysleli. Ľudia strácajú čas, peniaze a nervy v prebyrokratizovanom aparáte. Vyzerá to v kocke takto: Zaplatia štátnemu úradu za to, aby získali od neho papier, ktorý následne odovzdajú inému štátnemu úradu. Občan je pre vládu ten posledný, o koho sa zaujíma.

Aj vďaka takýmto praktikám Slovensko „útočí“ na posledné priečky svetových rebríčkov. Napríklad v období 2015-2016 Slovensko obsadilo v rebríčku Svetového ekonomického fóra 131. miesto zo 140 krajín vo fungovaní verejných inštitúcií  v položkách povolenia, regulácie a reportovanie. A to máme boj s byrokraciou a zbytočnou administratívou ako jednu z priorít Ficovej vlády. Je to súčasť jej programového vyhlásenia. Na takýto jasne formulovaný cieľ je oné 131. miesto ťažký prepadák. Mimochodom, posledná skončila Venezuela. Krajina, ktorá s byrokraciou nikdy poriadne nebojovala, lebo sa spoliehala na to, že si zoberie peniaze tam, kde sú. Z ropy.

Vo vyspelých svetových ekonomikách platí jedno slušné pravidlo – štát si zo svojich občanov nerobí poštárov. Pokiaľ disponuje potrebnými informáciami, nepýta ich od občanov. Zistí a „poskytne“ si ich sám.

Zoberme si taký výpis z Obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Sú to registre zriadené a spravované štátom, ich obsah je verejne dostupný. Viete, kde všade a pri akých úkonoch si ich štát napriek tomu od občanov pýta?

V národnej legislatíve sme identifikovali viac ako 150 (slovom: stopäťdesiat!!!) situácií, kedy sú tieto výpisy žiadané a viac ako 70 zákonov, na základe ktorých je povinnosť ich dokladovania nutná.

Zdrvení z tejto štatistiky a vlastných skúseností sme predložili do parlamentu novelu zákona. Jej cieľom bolo zrušiť povinnosť predkladať výpis z Obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch.

Ak by návrh prešiel, občanom a firmám by sa uľavilo pri množstve situácií. Napríklad pri žiadosti o zmenu vlastníctva vozidla po ukončení lízingu, zmene vlastníctva nákladného vozidla, pri žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie a tak ďalej a tak podobne.

No a pointa na záver. Ako to dopadlo? Ako v drvivej väčšine prípadov. Koaličná väčšina náš návrh odmietla. Teraz ešte dúfame, že rovnakú právnu normu, ktorá jednoznačne pomôže občanom, predložia parlamentu koaliční poslanci. Budem úprimná. S ľahkosťou by som túto detinskosť prehltla. Horšie bude, ak všetko zostane po starom a ten posledný, o koho v politike ide, bude občan. To potom budem mať zasa nervy!