Keby mal Danko vojenskú česť, vypýtal by si zbraň a päť minút súkromia

Z Jána Slotu ani so štyrmi promile alkoholu v krvi nepadali také treskúce stupídnosti, ako z kapitána Andreja Danka. Súčasnému predsedovi národných Slovákov nepomôže žiaden komunikačný tím, a to ani napriek tomu, že na trhu nie je voľná len jeho hovorkyňa, ale aj Sean Spicer, ktorý dokázal vydržať pol roka ako hovorca Donalda Trumpa. Darmo by ho však kúpili do slovenského parlamentu. Kapitánovi by totiž najviac pomohlo, keby nekomunikoval. Ani neprijímal politické rozhodnutia. Nikam nenominoval svojich ľudí. Nepredsedal národnej rade. Ani Slovenskej národnej strane. Ideálne pre všetky zúčastnené strany by bolo, jeho samého vrátane, keby nebol. Aspoň teda v žiadnej verejnej funkcii.

Spôsob, akým kapitánov politický nominant Peter Plavčan nechal rozdeliť peniaze na vedecký výskum poškodzuje túto krajinu viac, ako celá armáda kaliňákov alebo bašternákov. Primitívnymi podvodmi s DPH nás síce dokážu všakovakí primitívni zlodejíčkovia obrať o milióny eur, no nevyhnutne sa raz prevalia a ľahko sa dokazujú. Dostať ich za mreže je v podstate rutina, pokiaľ sa v ich kšeftoch nevezie akurát minister vnútra alebo predseda vlády. A tí nikdy nie sú navždy. Raz skončia a s nimi každý, koho kryli, len oveľa horšie ako oni sami.

Plavčan však dovolil, bez pátosu a preháňania, rozkrádať budúcnosť tejto krajiny. Aj keby sme uverili, že firmy, ktoré si na poslednú chvíľu rozširovali predmet podnikania aj o výskum, aby naň mohli dostať pár miliónov, prídu vďaka tejto podpore s nejakou užitočnou inováciou, je nepochopiteľné, že univerzity nedostali ani cent.

Ak má malebná krajinka pod najmenšími veľhorami sveta prežiť, bude potrebovať ľudí, ktorí dokážu robiť niečo s vyššou pridanou hodnotou ako majú halušky, krpce a montovanie áut.  Pretože autá budú montovať roboty, krpce budú stále z módy a halušky vám ani naďalej nezožerie nik, kto sa tu nenarodil. Alebo sa naša ekonomika úspešne preorientuje na poskytovanie sofistikovaných služieb, alebo sa staneme Gemerom Európskej únie. Potrebujeme ľudí so vzdelaním. Nie nutne vynikajúcim, ale aspoň nejakým.

Keby sa naše univerzity naozaj hecli a začali veľmi tvrdo drieť, mohli by sa aspoň zo dve z nich časom úspešne vypracovať na druhotriedne provinčné vysoké školy. Dnes nespĺňajú ani kritériá pre lepšie gymnáziá. Napríklad aj preto, lebo len bezducho recyklujú skriptá, ktoré ich autori kedysi pradávno opísali od svojich dávno mŕtvych učiteľov. Nemajú takmer nijaký vlastný výskum, takže svojim študentom objektívne nedokážu ponúknuť nič, čo by nenašli aj sami v knižnici. V lepšom prípade. V horšom im prednášajú rešerše od profesora Googla.

Nie je to len chyba samotných univerzít. Základný výskum stojí naozaj veľa peňazí a málokedy je z neho nejaký priamy praktický výnos. Ten realizujú až komerčné firmy, ktoré dokážu na základe základného výskumu vyvíjať nové technológie a postupy, na ktorých potom zarobia. Ak im to vyjde, tak kráľovsky.

Ak za týchto okolností dostanú peniaze na výskum výhradne len firmy, aj keby neboli napospol pochybné, mohlo by to veru vzbudiť podozrenie. Dokonca aj v takých končinách, kde ešte politici nikdy nepomohli svojim klientom ukradnúť ani cent. Ale aj tu, v krajine nástenkových tendrov a kšeftov s teplým vzduchom sa určite nájdu ľudia, ktorí uveria, že nominant strany, ktorej dvaja exministri stoja pred súdom, konal v tomto prípade celkom nezištne. Trebárs taká pani Plavčanová by tomu v pohode mohla veriť, keby veľmi chcela.

Plavčan je v konečnom dôsledku typický úradníček, ktorého použili. Poriadny podvod by ani nedokázal vymyslieť. Ani by si ho nedovolil zrealizovať. Ale rovnako by si zrejme nelajzol ani odmietnuť priamy príkaz, keby prišiel od ľudí s patričnou autoritou. Lenže keď prijal ministerský post, prijal aj zodpovednosť. Nie politickú, tú nesie strana, ktorej nie je ani členom. Ale morálnej sa nevyhne, a možno ani trestnoprávnej. Nech sa len opýta Štefanova s Januškom, aký je to pocit, čeliť v procese hrozbe dvadsaťročného trestu.

Keby mal kapitán Danko štipku slušnosti, nemenil by hovorkyňu a mediálny tím, ale ministra školstva. A keby mal aj nejakú dôstojnícku česť, hneď potom by požiadal o zbraň a pár minút súkromia.