Kým sa Američan bije s Rusom, Európa môže dospieť

Žiadosť prepustiť viac ako sedemsto amerických diplomatov pôsobiacich v Rusku posúva vzťahy oboch krajín bližšie k norme. Nevraživosť a nepriateľstvo voči Západu je základným mentálnym nastavením ruskej ríše, odchýlky od tejto politiky sú vždy účelové a krátkodobé. Rozpory sa budú v dlhodobom horizonte nevyhnutne prehlbovať. Dokonca ani mentálna blízkosť Donalda Trumpa a Vladimíra Putina ničomu nepomôže. Rus meria veľkosť svojej vlasti v kilometroch štvorcových, Američan v HDP.

Očakávať, že ak Putin pomáhal Trumpovi k moci, budú z nich spojenci, mohli iba tí najnaivnejší z naivných. Oboch lídrov, samozrejme, spája ten typ myslenia, ktorý hovorí, že keď si svojho partnera nedokázal podviesť, bol si podvedený. Ak si ho neutlačil, bol si utlačený. Zisk kohokoľvek iného je tvojou stratou. To však naozaj nie je najlepší základ priateľstva a spolupráce.

Kremeľ nepomáhal Trumpovi obsadiť Biely dom, aby sa s ním potom mohol kamarátiť. Moskva vedela, že Trump ako prezident napácha v USA také škody, ktoré by nijaký nepriateľ nedokázal. Amerika je stále superveľmoc, zaútočiť na ňu ekonomicky či dokonca vojensky absolútne nie je v silách Ruska.

Ďalšie ekonomické sankcie, ktoré americký kongres uvalil na Rusko, budú bolieť. Na vážnejšiu odvetu, ako je zúfalé gesto s redukciou amerického personálu v diplomatických službách, sa Kremeľ nezmôže. Ruská federácia, ktorá je svojou rozlohou najväčším štátom planéty, má menšiu ekonomiku ako Kalifornia. Ruská armáda ešte síce stačí na obťažovanie susedov, no bývalé impérium je veľmocou už iba vďaka jadrovému arzenálu. Stále by dokázalo vyhubiť všetko živé na Zemi, no zlepšiť život svojich vlastných ľudí je úplne mimo jeho možností.

Aj zdochýnajúci medveď dokáže uhryznúť, a určite by nebolo rozumné pchať mu ruku do papule, no v tomto okamihu je pre svet omnoho nebezpečnejší Trump ako Putin. Už slabošská politika jeho predchodcu oslabila vplyv celého Západu. Práve neschopnosť Baracka Obamu prejaviť silu povzbudila veľmocenské ambície Moskvy, no Putin nie je jediný diktátor pripravený okamžite využiť príležitosť. Stále agresívnejšie sa prejavuje severokórejský režim, Blízky východ je v dokonalom rozvrate, Turecko úplne otočilo kurz. Planétu podpálil Obama, no Trump do toho ohňa usilovne prilieva olej.

Obamova politika, ktorá vyhodila do vzduchu desaťročia starostlivo piplanú mocenskú rovnováhu, nebola ani zďaleka taká riskantná, ako chaos, ktorý dokáže vyprodukovať Trump. V tejto situácii nie je možné ani krátkodobo predvídať globálny vývoj.

Kým sa budú Trump s Putinom naťahovať a navzájom oslabovať, mala by Európska únia každopádne rýchlo dospieť a postaviť sa na vlastné nohy. Predovšetkým sa začať úplne samostatne starať o svoju bezpečnosť. Na rozdiel od Ruska na to má dostatočné zdroje a práve ona je rozhodujúcou regionálnou veľmocou, len si to musí uvedomiť.