Jana Kiššová: Síce to nefunguje, ale aspoň to bolo poriadne predražené

Píše sa rok 2017. Vo svete už pár desaťročí „zúri“ informačný vek, ale Slovensko sa nenechá budiť zo sna z minulého storočia.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Najprv kvapku teórie: Aktivácia elektronickej schránky je proces, ktorý umožní jej využívanie na elektronické doručovanie od orgánov verejnej moci. Prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky je možné od orgánov verejnej moci prijímať elektronické rozhodnutia, ktoré majú rovnaký právny účinok, ako keby boli doručené v listinnej forme. Teda vážna vec.

A realita? Do vládnej e-schránky na slovensko.sk sa prihlásili len dve percentá ľudí. Bežní občania a živnostníci nemajú o elektronické schránky na webe slovensko.sk záujem.

Treba pripomenúť, že toto je už štvrtý pokus o nasadenie schránok. Predchádzajúci pokus pred pol rokom skončil veľkým fiaskom, a tak musela vláda ich zavedenie posunúť o pol roka. Nuž treba povedať, že darované mesiace vláda využila výrazne pod svoje možnosti. Problémov so systémom je stále neúrekom.

Na zamyslenie je aj fakt, že dve veľké štátne inštitúcie, s ktorými nielen zamestnávatelia, ale aj bežní ľudia najčastejšie komunikujú, projekt slovensko.sk jednoducho sabotujú. Finančná správa s podnikateľmi komunikuje elektronicky cez vlastné schránky, pretože si uplatňuje výnimku. Sociálna poisťovňa naďalej komunikuje pri zasielaní tlačív, registračných listov a mesačných výkazov a výkazov poistného formou Systému elektronických služieb poisťovne, teda nie cez e-schránku.

Otázne je, prečo nemajú naši občania o schránku záujem. Nechcú ju? Tiež ju sabotujú? Nevidia v nej pre seba žiadny význam alebo pomoc? Alebo o nej ešte stále nevedia? Žeby zlyhala marketingová kampaň? Kde sú všetky tie profesionálne agentúry vládou najímané za miliónové honoráre?

Všetko nasvedčuje tomu, že hlavným cieľom bolo predovšetkým postaviť projekt. Zabezpečiť nové informačné technológie, dať zákazku vybraným firmám a minúť milióny európskych peňazí. Sponzori, čo prispievali „vlastnej hlave“ na rozbeh strany,  zrejme potrebujú svoje peniaze späť. Škoda, že ani pri tak dôležitom projekte sa na Slovensku nepodarilo vybudovať niečo skutočne funkčné, prínosné a užitočné.

V tomto vládnom kleptokratickom amaterizme asi ani nemá zmysel dávať za príklad malé Estónsko, ktoré za posledné obdobie dokázalo, ako sa má robiť informatizácia spoločnosti. Tá uľahčuje obyvateľom a podnikateľom život a odbúrava míľovými krokmi štátnu byrokraciu. Po pokračovaní škandálov slovenskej vlády s prehajdákanými peniazmi z eurofondov, určených na rozvoj informačných technológií, ide už len o ďalšie pokračovanie seriálu „Síce to nefunguje, ale aspoň to bolo poriadne predražené!“