Tóthovi aj Kočnerovi citeľne prihára

Nikto nemôže tvrdiť, že Peter Tóth a Marián Kočner patria do partie profesionálnych vydieračov. Prezumpcia neviny je nedotknuteľný princíp. Môžeme nanajvýš povedať, že keby profesionálnymi vydieračmi boli, vyzeralo by to podobne. Môžeme si o nich slobodne myslieť čokoľvek, no zatiaľ sú to bezúhonní občania tejto krajiny, s podnikateľskými či s politickými ambíciami, ako trebárs Ladislav Bašternák alebo Vladimír Mečiar. Dokonca ani medzi nimi dvoma niet inej spojitosti, ako tá nešťastná fotografia, na ktorej sú so spoluzakladateľkou Čistého dňa tesne pred jej tlačovkou.

V súvislosti s dvojicou, ktorú nič nespája, sa krátko po sebe objavili dve správy. Ako to už býva, jedna dobrá a jedna zlá. Začnime tou zlou – bývalý novinár a bývalý siskár Peter Tóth pripravuje založenie politickej strany. Aj by to bolo vtipné, keby v parlamente nesedeli ľudia ako Marián Kotleba či Boris Kollár. Len si spomeňte, ako sa aj dobre zorientovaní komentátori pochechtávali, že toľko detí si nedokáže narobiť ani Kollár, aby ho dostali cez päťpercentné kvórum. Nech by si o Kollárovi mysleli tie isté nepekné veci ako predtým, dnes sa mu už nesmejú.

Nikto sa nemôže tak skompromitovať, či natoľko hlboko klesnúť, aby nemal šancu zasadnúť v našom zákonodarnom zbore. Len si spomeňte na Sulíkove debatky v Kočnerovej kuchyni... a vidíte, dostal sa tam zasa. Dnes, hoci uprednostnil vyšší plat za menej práce v Bruseli, je dokonca formálnym lídrom opozície.

Tou dobrou správou je, že prokurátor nariadil začať trestné stíhanie Mariána Kočnera pre podozrenie z daňových podvodov. Zároveň odňal prípad doterajšiemu vyšetrovateľovi, o ktorom nemôžeme povedať, že je mentálne zaostalý, no keby bol, mohol by konať podobne. Ťažko sa ubrániť podozreniu, že človeku musí padnúť na hlavu niečo ťažké, aby robil až také chyby. Trebárs ťažký kufor plný peňazí. Alebo pol svine, lebo peniaze nie sú všetko. Niektorí ľudia sú lacní a užitoční idioti bývajú aj celkom zadarmo.

Hoci tie dve správy zdanlivo nesúvisia, mohli by. Keby sme chceli byť optimisti, mohli by znamenať, že niektorým ľuďom prihára. Daň za to, keď začnete mať viac bývalých kamarátov ako pôvodných nepriateľov, môže byť nesmierne vysoká. Stále menej politikov k vám chodí na raňajky. Generálny prokurátor s vami už nevarí guláš.

Zdá sa, že Tóthovi i Kočnerovi denne ubúdajú možnosti ovplyvňovať dianie skryte, z úzadia. Dnes už aj začínajúci elévi vedia, kto je hlásnou trúbou ich pofidérnych záujmov v bulvárnej tlači, a nestačia sa čudovať, že je zároveň aj hlásnou trúbou tých ľudí z SNS, ktorí horlivo prikurujú pod kotlom koaličnej krízy. A to, veru, nie je dobré. Manipulácia sa môže podariť iba ak je skrytá.

Keby sa partia profesionálnych vydieračov pokúšala uchádzať o dôveru voliča v politickej súťaži, bolo by to aktom najvyššieho zúfalstva. Je to totiž mimoriadne riziko, dokonca aj v naozajstných banánových republikách. Aj Pablo Escobar kandidoval vo voľbách. Aj sa stal poslancom. A práve tá drzosť mu zlomila väz.

Alebo, ako hovorí stará múdrosť – keď máte maslo na hlave, nechoďte na slnko.