Obdobie vzdoru kapitána Danka

Dôstojnosť žiadneho politika v dejinách Slovenska ešte neutrpela takú nakladačku, ako dnes Dankova. Keby bol politicky svojprávny, vláda by nepochybne padla. Na šťastie mu ľudia v pozadí SNS ego zjavne odobrali. Ako hysterickému spratkovi zápalky. Napáchalo už dosť škôd. Plavčanovým pádom a upratovaním v jeho rezorte síce utrpia ich krátkodobé záujmy, no pre strednodobé a dlhodobé by bol pád vlády absolútnou pohromou.

Nie všetky zásluhy za Dankove znemožnenie možno pripísať Robertovi Ficovi, aj keď treba uznať, že s ním manipuloval majstrovsky. Nikto však nedokáže ponížiť Andreja, ako len Andrej dokáže ponížiť Andreja. Bolo jeho vlastným rozhodnutím nekonečne dlho fňukať nad krutosťami politického života, so širokými ramenami vysvetľovať, že hoci vláda nepadá, berie si ešte štyri dni na rozmyslenie - aby napokon ohlásil, že zajtra ráno Plavčan abdikuje.

O čom chce ešte kapitán štyri dni špekulovať? O tom, či by mu zachránilo česť tradičné japonské seppuku? No nezachránilo. A jeho páni by mu ani to nedovolili. Už doňho napumpovali obrovské zdroje, čo však rozhodne nemalo byť dôvodom, aby v seba uveril vierou náboženského charakteru. Nahraditeľný, samozrejme, je. Len to nie je voľba na jeho strane.

Bolo by pomerne naivné myslieť si, že prinajlepšom priemerný právnik a hlboko podpriemerný politický hráč ako Andrej Danko dokázal iba vlastnou hlavou zreformovať úplne zdevastovanú SNS a dostať ju do vlády. Do skrachovanej strany investovala skupina podnikateľov, ktorá profituje z rezortov, ktoré jej pripadli. Danko je iba výkonným manažérom v ich akciovke. V okamihu, keď sa rozhodol vypovedať ich obchodnú zmluvu s vládnou koalíciou, museli byť jeho majitelia na infarkt.

Riadiť politickú stranu nie je úplne to isté ako manažovať fabriku. Máte na krku členskú základňu. Niečo, ako drobných akcionárov, lenže zorganizovaných a pomerne akcieschopných. Ak ich dokáže výkonný manažment strhnúť na svoju stranu, môže sa partaj svojim skutočným investorom vymknúť spod kontroly. Výsledok bol síce predvídateľný, no zďaleka nie istý.

Politická realita je triviálna. Národniari potrebujú dovládnuť s Ficom. Rekonštrukcia vlády nie je možná, pretože bez Kotlebu by žiadnu inú poskladať nedokázali. Predčasné voľby by mali neistý výsledok a skoro určite by viedli k rovnakému patu – bez Fica alebo Kotlebu by to nešlo.

Ekonomická realita je priam banálna. Tortu, ktorá leží na stole, si teraz delia traja. Keby sa aj po predčasných voľbách podarilo pozliepať nejakú podmienečne funkčnú vládu a národniari by sa do nej dostali, museli by ju deliť minimálne tak na šesť dielov. S Ficom sa síce budú musieť pri stole trochu uskromniť a osvojiť si aspoň základy slušného stolovania, no aj tak majú garantovaný naozaj veľkorysý podiel. V rámci tejto koalície totiž dostali podstatne viac, ako by im podľa volebného výsledku patrilo.

Danko si zo svojho „obdobia vzdoru“ azda odnesie ponaučenie, že ak chce vydierať politika Ficovho formátu, musí mať za sebou kompletne celú svoju stranu, aj s jej podnikateľským pozadím. Inak dostane pár škaredých politických i ľudských faciek a doma mu ešte pridajú päťadvadsať po holej.