Zdochýnajúci Danko slabučko kopká

Andrej Danko, zrejme pre nedostatok inej zábavy, šikanuje ombudsmanku, aby zvesila dúhovú zástavu zo svojho úradu. Ale okamžite! Veľkoryso jej síce dovolil ísť na Dúhový Pride, no dôrazne jej pripomenul, že úrad verejného ochrancu práv nepatrí LGBTI komunite. Asi by bolo zbytočné pokúšať sa kapitánovi vysvetliť, že ten úrad nepatrí ani SNS, že je nezávislý a momentálne ho vykonáva Mária Patakyová. Kapitán len za tento týždeň viackrát ukázal, že mu nedochádzajú ani podstatne jednoduchšie vzťahy a súvislosti.

Pôvodne si chcel Danko v týchto dňoch radšej lízať rany, ktoré utŕžil od Fica, a hlavne od svojho vlastného „straníckeho pozadia“. Stranícke pozadie, to je taký eufemizmus za majiteľov koňa, ktorého si niekto ustajnil vo svojej politickej eseročke. Pripomeňme si, ako sa kapitán pod ťarchou vlastnej dôležitosti dočista zosypal a bez varovania vypovedal ich obchodnú dohodu s Ficom a Bugárom. Michal Gučík v rozhovore pre Sme odprisahal, že sa o vypovedaní koaličnej zmluvy dozvedel z médií. Máte vôbec predstavu, aký musel byť naštvaný?

Majitelia partaje kapitánovi nielen vysvetlili, kam si môže to svoje hypertrofované ego strčiť, ale mu ho tam nepochybne rovno aj napchali. Niet divu, že predstava telesnej lásky medzi dvoma mužmi ho minimálne od toho okamihu desí. Niekto by mu mal vysvetliť, že Dúhový Pride nie je otázkou sexu, ba dokonca ani lásky, ale práva.

Dobrý Ujo Štát sa prosto nemá čo pchať k svojim občanom do trojky a chytať ich za genitálie. Ak požiadajú o licenciu na život v zákonnom zväzku, nemá čo skúmať ich vieru, politické presvedčenie, farbu pleti ani pohlavie. Rovnako, ako nesmie ľuďom brániť, aby verili v čokoľvek, čomu uveriť dokážu, nemá ani nárok diktovať im, že sa musia riadiť predstavami pastierov z doby bronzovej o fungovaní vesmíru.

Pokiaľ chcú mať aj iné ako heterosexuálne páry možnosť po sebe dediť, získavať dôverné informácie či spoločne vlastniť majetok, neexistuje dôvod, prečo by ju mať nemali. Tá možnosť totiž nijakú tretiu stranu v žiadnom ohľade neobmedzuje. Ani keby tvrdila, že ju to uráža. Nedá sa totiž vylúčiť, že predstava homosexuálneho styku môže niektorých bigotnejších ľudí vážne traumatizovať, len to nie je platný argument. Sú to ich vlastné homoerotické fantázie. Stačí, ak nimi prestanú urážať svojho Boha a budú v pohode. Predstava týždeň neumytého primitíva ako po návrate z krčmy oplodňuje svoju tučnú fúzatú manželku napokon nie je o nič príťažlivejšia. Pomlčiac o predstave pekného mladého miništranta, do ktorého tryská božia láska skrze pána farára.

Iste, LGBTI aktivisti dokážu byť niekedy nesmierne „sýti“. Ich veľkomestská komunita dokáže byť v istom zmysle rovnako bigotná ako konzervatívni katolíci z hladových dolín. Niet sa čo diviť. Po stáročia ich prenasledovali, väznili, mučili a vraždili len preto, koho milovali. Na Slovensku žijú stále v prevažne nepriateľskom prostredí. Hryzú, lebo sa cítia ohrození. Postaviť sa za ich práva je však otázkou základných princípov, bez ohľadu na to, aký si k nim kto vytvorí osobný vzťah. Je otázkou našej vlastnej dôstojnosti, aby Dobrý Ujo Štát - v našom mene - neničil ani neobmedzoval životy ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že ľúbia niekoho, koho im zákon milovať neumožňuje.

Danko by teraz zúfalo potreboval ukázať silu. Trpí falošným pocitom, že po tej príšernej verejnej nakladačke, ktorú dostal od Fica, prišiel o všetku autoritu a vážnosť. Je to, samozrejme, hlúposť - človek nemôže prísť o niečo, čo nikdy nemal. Lenže bez ohľadu na reálny stav dokážu takéto zážitky pocit menejcennosti nielen vyvolať, ale aj do krajnosti vybičovať. Preto sa kapitán rozhodol, že to skúsi aspoň na najslabších. Na viac už nemá. Kope, lebo je v politickej agónii.