Rusi nás chcú okupovať znova. Biľak sa už nájde

Vojenskú okupáciu by sme Rusom nakoniec určite odpustili. Nie preto, že by nás boli v druhej svetovej vojne naozaj oslobodili. Úplne regulárne nás v nej dobyli. Európu si dávno predtým bratsky podelili s Adolfom Hitlerom. Práve si s ním začali rozoberať Poľsko a vyvražďovať Poliakov, keď na nich nacistický spojenec zákerne zaútočil. Dobytie nových území tak stálo ruskú ríšu omnoho viac času i životov ako Stalin pôvodne rátal. Bolo jasné, že jeho nástupcovia si Československo, svoju legitímnu vojnovú korisť, len tak nepustia.

Sovietsky režim si nemohol dovoliť uvoľniť opraty. Hrubé násilie voči vlastnému obyvateľstvu, nesloboda a totálna kontrola boli jeho podstatou. Diktatúra proletariátu. Akonáhle začali intelektuáli vystrkovať hlavy, museli po nich dostať. Pokus o reformu režimu bol naivný, príchod tankov nevyhnutný. Je vlastne zázrak, že vraždenie občanov Československa nenadobudlo masový charakter.

Kremeľ nás obral nielen o 40 rokov slobody, ale aj o 40 rokov vývoja a pokroku. Ak dnes zaostávame za Západom, je to práve preto, že nás kolonizovala krajina, ktorá mentálne stále nedorazila do 20. storočia. Dodnes. Rusko dnes žije z predaja surovín a umelo vyfabrikovanej národnej mytológie. Je to tretí svet - s hrdzavejúcim kozmodrómom a stále funkčným jadrovým arzenálom.

Rus by dnes mohol byť hodný aj súcitu a odpustenia. Keby nebol hrozbou.

Mohli by sme Rusom odpustiť, ako sme napokon odpustili Nemcom. Rozdiel je v tom, že Nemecko o odpustenie žiadalo. Slovom i skutkom. Svoju minulosť oľutovalo a dodnes ľutuje. Obdobie nacizmu a Hitlerovej Tretej ríše je pre Nemcov celonárodnou traumou a hanbou. Rusi sú na Stalinovu sovietsku ríšu neochvejne hrdí, považujú ju zlatú éru ruských dejín a jej rozpad za národnú tragédiu.

Moskva celkom otvorene hovorí, že chce obnoviť sovietsku sféru vplyvu. V preklade do bežnej slovenčiny to znamená, že chce našu krajinu opäť začať okupovať. Keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie, boli by sme už súčasťou Ruskej federácie, pretože Ríša by nezopakovala tú chybu, aby dobytým územiam ponechala formálnu suverenitu. V tomto okamihu akurát nie je v takej kondícii, aby sa pustila do Západu vojensky. A možno ani nebude musieť.

Kremľu úplne postačí, ak tu povládnu vlády, ktoré by boli voči Západu nepriateľské a pre Západ neprijateľné. Vízia neutrálneho Slovenska je z rovnakého súdka ako Praslováci, plochá Zem, chemtrails a Aštar Šeran. Splodila ju prinajlepšom nevedomosť či vrodená slaboduchosť, v horšom kremeľská propaganda, ktorej zámerom plne vyhovuje.

Neutralitu krajiny musí garantovať vojenská alebo ekonomická sila a spoločný záujem viacerých veľmocí. Ani bezmála štyridsaťmiliónové Poľsko nie je dosť silné, aby dokázalo prežiť samostatne. Slovensko by nevydržalo ani týždne.

V okamihu, keby sme prestali byť súčasťou Európskej únie a jej trhu, zistili by sme, že tu nemáme žiadnu ekonomiku. Slovenské automobilky nie sú slovenské a keby stratili bezbariérový prístup na trhy EÚ, z večera na ráno by zmizli. A s nimi prakticky celá naša ekonomika. Národná mena by citeľným  spôsobom znehodnotila bankový papier, na ktorý ju vytlačili a my by sme zistili, že bez jedla sa žiť nedá. Lebo vyrobiť ho dostatok pre všetkých okamžite nedokážeme a kúpiť by sme ho nemali za čo. Suverenitu by sme napokon s radosťou vymenili za potravinové balíčky z Ruska.

Zatiaľ Rusom nemáme prečo odpúšťať. Považujú nás za zradcov, odpadlíkov a nepriateľov. Za vojnovú korisť - otrokov, ktorí sa vzbúrili a ušli. Lenže Rusi nie sú naším skutočným problémom. Oni sami už na našu okupáciu nestačia. Problémom sú noví „biľakovia“, ktorí ani nemusia písať Putinovi pozývacie listy, stačí, že nemajú záujem úplne sa začleniť do vyspelého sveta.