Jana Kiššová: Ako to bude s tými platmi v jadre Európskej únie?

Predseda vlády sa poponáhľal zakryť rozkrádanie eurofondov a vládnu krízu novou témou – tentokrát o jadre Európskej únie. Zdôraznil, že tam musíme, no zabudol (alebo nevedel?) povedať, čo to jadro vlastne znamená. Po jeho stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom sa však jeho kontúry začali črtať. Bude tvrdé, presiaknuté nezdravým protekcionizmom, diktovaním svojho videnia sveta silnými a obmedzovaním trhu.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Robert Fico nechce, aby mu slovenskí zamestnanci utekali do zahraničia a naopak, aby zahraniční pracovníci konkurovali "srbskými mzdami“ domácim. Preto na stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom súhlasil s návrhom smernice proti sociálnemu dumpingu. Na rozdiel od Poľska a Maďarska, ktorí veľmi dobre vedia, prečo sú proti.

"Pravidlá, ktoré by pracovníkom vyslaným z inej krajiny zaručili rovnaké mzdové podmienky, ako majú tamojší zamestnanci, Slovensko podporuje. Všetci ministri slovenskej vlády súhlasili s tým, ak napríklad slovenská firma pošle pracovníka do Francúzska, mala by mu vyplácať rovnaký plat, ako majú na rovnakom mieste francúzski zamestnanci.“

Ako to už býva v prípade slovenského premiéra, populisticky formulované vety treba preložiť do reálneho jazyka a podrobiť ich skúške správnosti.

Ako by teda tento novodobý druh protekcionizmu vyzeral? Slávny „poľský inštalatér“ si nebude môcť vo Francúzsku určiť cenu svojej práce. Zberač pomarančov v Španielsku bude mať smolu, lebo mu cenu práce bude určovať nejaký španielsky odborár. Podobne budú na tom slovenské sestričky, ktorým vláda nevie vytvoriť podmienky u nás doma. Tak im začnú Fico s Macronom diktovať, koľko im môžu Rakúšania zaplatiť. Výsledkom bude, že poľský inštalatér, „európsky“ zberač pomarančov aj slovenská sestrička zrejme prídu o prácu, pretože domáci ich nebudú vedieť alebo chcieť zaplatiť. O tom, ako by to vyzeralo s futbalistami, som písala v minulosti. Doteraz totiž cenu práce určovala ponuka a dopyt. Tak ako sa na trhové hospodárstvo sluší a patrí. Teraz to bude kto? Úradníci a byrokrati? A kto, ako a za čo to bude celé kontrolovať?

Smutné je, že na takúto vážnu vec dostal premiér Fico "povolenie“ od ministrov per rollam, lebo vládna kríza. Lebo predseda SNS nepustil vlastných ministrov na zasadnutie vlády, a tak nebol priestor na diskusiu. Len tvrdé hlasovanie. Za alebo proti. Žiadne rozobratie situácie, žiadna debata o možných dopadoch. Takto si Fico predstavuje pobyt v onom jadre EÚ. Macron hrá o popularitu, Fico mu sekunduje a Slovensko "čumí“.

Bežného zamestnávateľa alebo zamestnanca pritom môže aj šľak trafiť. V celej tejto téme nejde len o Ficovu neokomunistickú predstavu, že všetci majú mať všade rovnako. Ide aj o predstavu, ktorá je namierená proti základným pilierom, na ktorých je postavená Európska únia. Tá predsa nie je len o slobodnom pohybe turistov a študentov. Je aj o slobodnom pohybe tovarov a služieb. A pracovnej sily. Teda o tom, aby človek mohol svoju prácu ponúknuť kdekoľvek v rámci Európskej únie za cenu, ktorú sám uzná za vhodnú. Aj o tom, aby naše automobilky mohli u nás vyrobené automobily ponúknuť napríklad v Portugalsku za cenu, ktorú uznajú za vhodnú. Alebo aj toto bude vec, ktorú Macron navrhne zmeniť a Fico (bez akejkoľvek diskusie vo vláde) v Bruseli odmáva? Aj v prípade vývozu áut predsa vyvážame lacnú pracovnú silu, no tá napodiv (alebo zatiaľ?) nikomu nevadí.

Reálnym dôsledkom pre našich ľudí bude, že v krajinách, kde boli doteraz žiadanou pracovnou silou, už nebudú vítaní. Pretože budú drahí. Vziať ľuďom slobodnú vôľu pracovať kdekoľvek za koľkokoľvek nenarúša len princíp slobodného európskeho trhu, zasiahne aj konkurencieschopnosť Európy. Celoplošne v Európskej únii takto totiž vzrastie priemerná mzda, ktorá bude len ťažko konkurovať celosvetovej.

A to len preto, lebo Fico a sociálni inžinieri potrebujú byť populárni. A v týchto horúcich letných dňoch najmä prekryť škrípanie vo vládnej koalícii. Žiaľ, nedoplatia na to len naši zamestnanci, ale aj zamestnávatelia a spotrebitelia. Pretože na trhu práce, kde všetkých manuálnych pracovníkoch odčerpali sociálnymi inžiniermi naočkované a štátom (daňami našich daňových poplatníkov) tučne dotované automobilky, už takmer nie je možné inak získať pracujúcich len zháňať zahraničných robotníkov. Ale náklady na nich (ich zohnanie, ubytovanie, cestovné) sú nemalé. A na konci dňa bude ich mzdu diktovať nejaký papaláš z Francúzska, z Belgicka alebo z Bratislavy.

Toto fakt niekomu dáva zmysel? Takto má vyzerať oné jadro Európskej únie? Regulácie, obmedzovanie a diktovanie?