Trump a Kim sa hrajú s jadrovými zápalkami

Nestáva sa mu to často, ale Vladimír Putin tentoraz hovorí pravdu. Neopatrný prístup k Severnej Kórei môže znamenať začiatok jadrového holokaustu, ktorý raz a navždy ukončí všetky vojny ľudí. Spolu so všetkým živým. Kimovci sami o sebe nie sú príčetní súperi, ktorí sa uspokoja s tým, že budú svojim jadrovým arzenálom odstrašovať potenciálnych útočníkov. Ak pridáte do zmesi amerického prezidenta s osobnosťou retardovaného, rozmaznaného, agresívneho, zlomyseľného päťročného fagana, môžete rátať s výbuchom.

Rusko sa dlhodobo správa ako nepriateľ liberálnej demokracie. Stále dúfa v obnovenie hraníc sovietskeho impéria a robí všetko preto, aby destabilizovalo Západ. Ale v konečnom dôsledku ide o pochopiteľnú motiváciu ruských elít. Chcú udržať a pokiaľ sa dá, aj rozšíriť svoju totalitnú moc, no nechcú EÚ a USA úplne zničiť. Už len sankcie, ktoré im znemožňujú utrácať svoje rozprávkové bohatstvo na luxusný život v západnej Európe a severnej Amerike, sú pre nich nepríjemné. Chcú žiť a užívať si.

Keď Kremeľ podporoval Trumpa v prezidentských voľbách, ani na chvíľu nerátal s tým, že dosadí do Bieleho domu svojho spojenca. Urobiť prezidentom USA nie priveľmi bystrého človeka, ktorý je úplne nestabilný a nekompetentný, bol prosto len spôsob, ako narobiť tradičnému nepriateľovi obrovské problémy, a to skoro zadarmo. Amerika bude minimálne štyri roky paralyzovaná vlastnou vládou. Bude sa zmietať v neustálych vnútorných konfliktoch a jej desaťročia starostlivo piplaná zahraničná politika skolabuje v totálnom chaose.

S nejakou Severnou Kóreou v Moskve nikto nerátal. Kórea bola dlhodobo problémom Číny. Tá ju držala ekonomicky nad vodou a politicky pod kontrolou. Zdá sa však, že sa jej vôdzka definitívne vymkla z rúk.

V skutočnosti bolo možné severokórejský problém riešiť len dovtedy, kým tamojšia diktatúra nemala v rukách jadrové zbrane. Lenže to nebolo ničím záujmom. Stačí si spomenúť, ako ťažko absorbovalo v 90. rokoch svojich ľudí z východu zjednotené Nemecko. A to bola NDR výkladnou skriňou celého ostbloku. Keby režim dynastie Kimovcov padol, Južná Kórea by ekonomicky, sociálne i politicky skolabovala pod náporom nevzdelaných, zaostalých, chudobných Severokórejčanov. Časť tejto vyhladovanej ľudskej masy použiteľnej len na hrubú nekvalifikovanú prácu by sa nevyhnutne prevalila aj do Číny.

Susedia radšej pomáhali dobre premyslenou a vcelku striedmou ekonomickou pomocou udržať režim pri živote, aj keď nie pri sile. Dúfali, že po generačnej výmene vo vládnucom rode nastúpi aj Kórea na nejakú verziu čínskej cesty. Postupná evolúcia od komunizmu k trhovému hospodárstvu sa napokon  v Číne osvedčila. Produkuje priam revolučne rýchle výsledky, ale bez miliónov mŕtvych, ktorých by priniesla skutočná revolúcia.

Celý svet sa prerátal v oboch bodoch. Kim nečakane zosilnel a nad zmenou politiky si nikto nedovolí ani sám pre seba rozmýšľať. Režim zabíja svojich ľudí už aj za nedostatočne prejavovanú lásku, nieto za explicitne kritické postoje.

Kim má jadrové zbrane a bude nimi vydierať celú planétu, spojencov aj nepriateľov. Vývoj vodíkovej bomby, ak ju naozaj má, ho musel stáť neuveriteľné obete. Na tú kartu stavil veľmi veľa. Pravdepodobne úplne všetko. Bude hrať ako človek, ktorý nemá čo stratiť len získať.

Ak máme toto fatálne zlyhanie celého medzinárodného spoločenstva v zdraví prežiť, rozhodne by nemali ku Kimovi púšťať Trumpa. Tí dvaja sa okamžite začnú hrať s atómovými zápalkami, aby si navzájom ukázali, že na to majú, že sa neboja a že ich zápalka je väčšia a lepšie horí. Prepočty a simulácie pritom hovoria, že aj lokálny a veľmi obmedzený jadrový konflikt, trebárs medzi Pakistanom a Indiou, by spôsobil klimatické zmeny, ktoré by v priebehu niekoľkých rokov vyhubili všetok vyšší život na Zemi.

Problém s Kimom by mala riešiť Čína a Putin. Sú preňho dôveryhodnejší, lepšie mu rozumejú a sú dosť na rane, takže majú naozaj solídnu motiváciu dať veci do poriadku. A v neposlednom rade túto kašičku spolu navarili, bolo by len spravodlivé, keby z nej sami spapali.