Prezident Kiska nakoniec podrží Bašternáka

Nemá zmysel riešiť, kto a prečo v prípade Andreja Kisku porušil daňové tajomstvo. Vieme, ale nevieme dokázať. A keby sme aj dokázali, tak čo? Záujmová skupina, ktorá vykotila kostlivca z prezidentovej skrine, nemá povesť, ktorú by jej to mohlo pošpiniť. Ak lovíte v žumpe, na nejaké pľuvance už nehľadíte. Na hlave štátu však aj tieň podozrenia zapôsobí, ako veľká hnedá škvrna.

Prezident republiky nemá inú autoritu ako morálnu. Samotný úrad síce prináša istú formálnu úctu, no pokiaľ ho vykonáva nevhodný človek, scvrkne sa na politickú celebritu. Ľudia si s ním určite radi urobia selfie, ale žiaľbohu, a niekedy je to možno aj chvalabohu, že žiaľbohu, neberú vážne človeka, ktorý hovorí o srbskom pobreží, libanonskej zmluve, pápežovi Dominikovi a organizácii spojených nádorov.

Andrej Kiska sa morálnou autoritou postupne stával. Pokiaľ išlo o jeho povesť, dokázal vyvrátiť pochybnosti a odvrátiť útoky. Udržal si odstup od mocenských hier politických strán, hodnotovo stál vždy na západnej strane civilizačnej barikády. Obklopil sa správnymi ľuďmi, ktorí dokázali vykompenzovať jeho politickú neskúsenosť. Nakoniec ho dobehlo to, v čom sa cítil sebavedome – biznis.

Účtovníctvo naozaj nie je exaktná veda a krátenie dane je síce aj na Slovensku zločinom, no nie hriechom. Je trestné, ale nie je to hanba. V podnikaní je nutnosť prejaviť účinnú ľútosť a doplatiť daň len nepríjemnosťou, ako u bežného človeka pokuta za rýchlosť. Možno by sa to prepieklo aj prezidentovi, keby nešlo o financovanie volebnej kampane.

Vykázať peniaze na prezidentskú kampaň ako náklad vo firme je problém, ktorý sa nedá hodiť na pomýleného konateľa a jeho odlišnú predstavu o výklade daňových zákonov. Je to principiálna vec, ktorú musí mať kandidát na najvyššiu ústavnú funkciu plne pod kontrolou. Existujú totiž len dve možnosti – buď išlo o vedomé krátenie dane, alebo niekto vo firme Kiskovcov naozaj považoval financie vložené do volieb za investíciu do rodinného biznisu. Tá druhá možnosť je vlastne oveľa horšia.

Andrej Kiska o tom mohol, alebo skutočne vôbec nemusel vedieť. Z praktického hľadiska je to jedno. Načasovanie škandálu je dokonalé. Marián Kočner či Ladislav Bašternák potrebujú presne tento precedens, aby sa mohli zo svojich daňových problémov legálne vykúpiť peniazmi. Bude ich to bolieť, ale zďaleka nie tak ako hrozba dlhoročných trestov.

Stádočká trollov na sociálnych sieťach sa už pohotovo pýtajú, akýže je vlastne medzi Kiskom a Bašternákom rozdiel. Jednoduchá odpoveď je, že v kamarátoch. Fico by určite radšej vláčil bahnom Kisku, ako svojho domáceho. Kaliňák by radšej pomáhal do basy prezidentovi, ako chlapovi, s ktorým uzavrel taký vynikajúci obchod. A práve v tejto odpovedi je pasca: ak nedokázali potrestať ani Kisku, alebo aspoň niekoho z jeho blízkych, tak to nie je o neochote. Fakt sa to nedá.

Ficovi to bude nesmierne ľúto, ale Bašternák či Kočner mali prinajhoršom odlišný názor na daňovú legislatívu. Zaplatia čo dlžia štátu a budú zasa bezúhonnými piliermi spoločnosti. A Andrej Kiska pri tom bude musieť s milým úsmevom prikyvovať.