Sulíkove spoľahlivo neisté proroctvá

Je taký vtip so starým vidiečanom, ako celý deň stojí v zoo pred žirafou, zíza na ňu, krúti hlavou, a keď ho večer vyháňajú, len precedí medzi zuby, že také zviera aj tak neexistuje. Je celkom ako Richard Sulík v Bruseli. Civí na tú európsku federáciu, a krúti hlavou. Dokonca aj teraz, keď je po nemeckých voľbách a formovanie takzvaného jadra bude prudko zrýchľovať, veští mu šéf slovenských liberálov rovnako neradostný osud, aký v minulom roku predpovedal Angele Merkelovej.

Osud Európy Sulíkovo proroctvo neovplyvní, no pre Slovensko môžu mať jeho postoje tragické následky. Samé o sebe by veľa neznamenali, ale ako populistická manifestácia východoeurópskej mentality a postsovietskeho sentimentu sú zničujúce.

Nemeckú kancelárku síce potupne nevyhnali z úradu, tobôž nie s procesom na krku, ako to čakal jej najprominentnejší slovenský kritik, no väčšina Nemecka je z volebného výsledku aj tak znechutená. Volebný zisk ultrapravicovej AfD neprekvapil, to ho však nečiní o nič menej odporným, ako bol vstup Kotlebu do nášho parlamentu, či vstup Jobbiku do maďarského.

Nemeckí extrémisti síce premaľovali fasádu AfD dúhovými farbami svojej novej homosexuálnej líderky Alice Weidel, ale ich nenávistná rétorika voči cudzincom či hrdosť na „výkony nemeckých vojakov vo dvoch svetových vojnách“ ich pomerne jasne radia k neonacistom. Slovník, ktorým sa pokúšajú zakryť svoje skutočné ciele a hodnoty, dôverne poznáme aj u nás. Sú to podobné formulácie, aké počujete od Kotlebu, Kollára a čoraz častejšie aj od Sulíka: tradičná rodina, národný záujem, kultúrne nekompatibilné národy, bezpečné hranice, právo a poriadok. Nuda a hneď.

Čo je na nemeckej ultrapravici zaujímavé, je rozdiel jej volebného zisku na východe a západe Nemecka. Na území bývalej NDR získala AfD zhruba dvakrát toľko hlasov, ako v „starých“ spolkových krajinách. Ukazuje sa, že rozdiel medzi Západom a bývalými sovietskymi satelitmi je omnoho hlbší, ako sme sa domnievali. Západ sa po vojne slobodne vyvíjal štyridsať rokov, a nedobiehame ho ešte ani tri celé dekády, pričom nezostal stáť, ani sa nám nerozbehol oproti. Dnes je to rozdiel civilizácií.

Odlišný je celý súbor hodnôt, priorít a preferencií, no podstata je prostá. Základom mentality Západu je predstava, že ak spolu dokážeme upiecť väčší koláč, každému sa z neho ujde väčší kúsok. Na východe chcú ľudia celý koláč pre seba. Ktokoľvek si z neho berie, odtŕha im od úst. Darmo majú excel, stále nedokážu zrátať, že sto percent z ničoho je menej, ako desať percent z niečoho.

Oba pohľady na svet sa, samozrejme, vyskytujú na oboch stranách barikády, len v rôznom pomere. V takom Maďarsku alebo Poľsku má absolútnu prevahu hra s nulovým súčtom. Ak si zrátame preferencie opozičných strán, ktoré sa so Sulíkom na jeho agende viac-menej zhodnú, tak aj na Slovensku. Vo „východnom Nemecku“ je to už významne lepšie, AfD tam podporuje len asi pätina populácie.

Socialistické východné Nemecko bolo výkladnou skriňou východného bloku, jeho životná úroveň bola rádovo vyššia ako na väčšine sovietskou ríšou ovládaných území. Vyrovnávanie rozdielov po páde berlínskeho múru bolo v porovnaní s transformáciou ostatných postkomunistických krajín rýchle a bezbolestné. Tie ekonomické dávno zmizli, mentálne zostali stále citeľné.

Západ si napokon uvedomil, že väčšina postsovietskych štátov nebola na fúziu s Európskou úniou zrelá. Ťažko si napokon môžu Nemci nevšimnúť, že líder slovenskej opozície im dobrou nemčinou hlása v ich vlastných médiách tézy, s ktorými šla do volebného boja AfD.

Viacrýchlostná Európa či európske jadro sú len prostriedky, ako sa neuvážene prijatých nových členov zbaviť. Mechanizmus na ich vyhodenie neexistuje, no „tvrdé jadro“, ktoré je reálnou podstatou EÚ, môže vytvoriť jednotný superštát, ktorý sám vystúpi zo spolku s druhou a treťou ligou. Čkalo sa síce na potvrdenie Angely Merkel v úrade nemeckej kancelárky, no ten proces už spustili. Vôbec ho neskrývajú. Prebieha Sulíkovi rovno pred nosom. A on len krúti hlavou a opakuje, že také jadro aj tak neexistuje, ani nikdy existovať nebude.