Ficova vlastná hlava

Keď šéf politickej strany vlastnou hlavou zoženie peniaze na partaj, dáva ju vlastne do zálohy. Úžerníkom. Úroky porastú úmerne jeho moci. Zaplatiť 64 miliónov eur advokátovi za víťazstvo v komplikovanom spore nie je zďaleka tým najhorším, čo sa od neho čaká. Je to nehorázne drahá služba, no aspoň ju niekto reálne vykonal.

Advokátskych kancelárií, ktoré sú do morbídnej obezity vykŕmené verejnými zdrojmi, je niekoľko. V právnických kruhoch sú rovnako notoricky známe, ako trebárs neoficiálne cenníky sudcov. Odmenu pre Radomíra Bžána však ktosi nedomyslel. Ak takáto vec praskne, neexistuje spôsob, ako ju prikrášliť. Obhájiť morálku jednotlivých aktérov škandálu bude absolútne nemožné, aj keď zákon porušený nebol. A Fico nepotrebuje vyhrať ďalší súdny spor, ale najbližšie voľby.

Volič sa málokedy rozhoduje racionálne. Bude si pamätať špinu, nebude ho zaujímať, že nikoho právoplatne neodsúdili. To je napokon úplne normálne, aj pri veciach, ktorých kriminálne pozadie je úplne zjavné. Slovensko je v konečnom dôsledku krajina, v ktorej môžete prezidentovi republiky beztrestne uniesť syna.

Akurát začínajú byť všetci podráždení, že pár vyvolených si kradne milióny, kým obyčajného človeka zavrú už pre dva šúľky kukurice. Bol narušený princíp rovnosti. Ľudia by to znášali lepšie, keby mohli kradnúť všetci. Nie milióny, len trochu, každý na svojej úrovni, ako za zlatého socíku. Vtedy sa hovorilo, že kto nekradne, okráda svoju rodinu. Ľuda prijali, že krádež je zločin, no nie je hriech. Táto tolerancia ale funguje, iba kým ide o celospoločenskú normu. Musí platiť pre všetkých.

Preferencie Smeru neklesajú dramaticky, do volieb je však ďaleko. A keďže vesmír miluje iróniu, zatlačil Fica do kúta, v ktorom sa musí aspoň pokúsiť stať lídrom. Inak ho opozícia porazí jeho vlastnými populistickými zbraňami. Nielenže sa, úbožiak, musí začať profilovať ako predstaviteľ západných hodnôt, on ešte aj bude musieť presvedčiť ľudí, že tie hodnoty sú dobré. Všetky odtiene hnedej už totiž obsadila opozícia. Pokiaľ ide o nenávistnú rétoriku, Fico dnes nedokáže uveriteľným spôsobom konkurovať ani len Sulíkovi, nieto ešte Kollárovi alebo Kotlebovi.

Fico sa teda snaží civilizovať, ale je vidieť, že toto nie je jeho silná stránka. Darmo premiér všemožne ukazuje, ako bojuje proti korupcii, keď mu jeho vlastní ľudia pravidelne hádžu pod nohy vrecia špinavých peňazí.

Ľudia, ktorí sú „náš človek“. Voči tým je aj predseda strany a vlády absolútne bezmocný. Keby veľmi chcel, azda by aj existovali spôsoby. Stačilo by sledovať peniaze. Nielen kam prišli zo štátneho rozpočtu, ale kam pokračovali. Na čo ich potom minuli? U koho? Ako ich zdanil? A kde ich ďalej utrácal? To by mnohým pokazilo deň. No  v hre je aj Ficova vlastná hlava. „Naši ľudia“ na ňu stále majú záložné právo. Keď prestane splácať, normálne mu ju zotnú. O nič by neprišli, dávno majú v zálohe aj iné.

Nechať niekomu vyplatiť 64 miliónov nie je zďaleka tým najhorším, čo sa od predsedu čaká. Očakáva sa, že to bude aj obhajovať. Kto si o rok alebo dva spomenie na meno advokáta, ktorý zbohatol? No Fico, to nebude znieť hrdo ešte celé desaťročia.