Jana Kiššová: Zvýšenie minimálnej mzdy prehĺbi regionálne rozdiely. A nie len to

Premiér Fico veľmi rád zdôrazňuje, že keď sa ekonomike darí, mali by to pocítiť aj občania. V skutočnosti to však znamená, že vláda vymyslí nové pravidlá, ktoré zaplatia zamestnávatelia. Najnovšie vo forme zvýšenej minimálnej mzdy.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Minimálna mzda od budúceho roka vzrastie zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 10 %. Vláda o tom rozhodla napriek tomu, že sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy počas roka opakovane nedohodli. Za „úspech“ môžu považovať, že nedošlo k zvýšeniu na komunikovaných 500 eur.

Na prvý pohľad to vyzerá dobre: Ľuďom porastú platy! Oveľa menej sa už hovorí o tom, že to aj niečo bude stáť. Niekoho peniaze a niekoho pracovné miesto. A zaplatia to podnikatelia a zamestnanci. Celkové ročné náklady zamestnávateľov v súkromnej sfére na zvýšenie minimálnej mzdy by mali presiahnuť 60 miliónov eur a dotkne sa a približne 30 tisíc zamestnávateľov a 13 400 firiem! Náklady zamestnávateľov na doplatky do novej sumy minimálnej mzdy by mali predstavovať 42,6 milióna eur a odvody do poistných fondov majú dosiahnuť 18,8 milióna eur. Teda aby sme si rozumeli, štát nielen donúti firmy zvýšiť náklady na prácu, on ešte na tom aj zarobí.

Efekt môže byť ale úplne opačný. Inštitút INESS vo svojej analýze upozornil, že slabo zarábajúci zamestnanci sa môžu ocitnúť bez práce. Viaceré firmy totiž avizujú, že zvýšené náklady na prácu nedokážu premietnuť odberateľom do cien a z dôvodu straty konkurencieschopnosti budú musieť prepúšťať.

Zvýšenie minimálne mzdy nemá dosah iba na firmy, ktoré ju vyplácajú. Od jej výšky sa totiž odvíjajú aj príplatky, ako napríklad príplatok za nočné zmeny. Ten je uplatňovaný v mnohých odvetviach, napríklad v pekárstve. Nedávno som navštívila na východe jednu pekáreň, kde mi jej majiteľ rozprával o tom, že pri súčasných mzdových a odvodových podmienkach mu už nevychádza na platy svojich troch ľudí. O zvýšení ceny chleba nemôže byť reč, a tak po zvýšení minimálne mzdy to už zrejme neutiahne. Možnosti sú len dve: buď bude ťahať sám 14-hodinové zmeny, alebo pekáreň zavrie. Vážení členovia sociálnej vlády, budete potom spokojní?

Nárast minimálnej mzdy vôbec neberie do úvahy trhové mzdy v rôznych odvetviach či v regiónoch. Na Slovensku dlhodobo rastie minimálna mzda rýchlejšie ako mediánová mzda vo všetkých krajoch. Inými slovami, zaťaženie v „chudobnejších“ odvetviach a krajoch bude najciteľnejšie. Paradoxne teda, minimálna mzda najviac poškodí nízkopríjmovým a nízkokvalifikovaným skupinám, ktoré by vláda rada chránila. Úroveň minimálnej mzdy na Slovensku ovplyvňuje vyše 100 tisíc zamestnancov, viac ako 300 tisíc nezamestnaných, tisícky ľudí s príplatkami (za prácu v noci či v škodlivom prostredí) a desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda. Kto to všetko zaplatí? Vláda určite nie.

Všetci sme radi, že sa ekonomike, napriek opatreniam vlády, darí. Taký je celoeurópsky trend. Prečo teda takéto umelé a škodlivé opatrenia? Prečo je minimálna mzda vždy nástrojom súťaže politikov, ktorí sa ňou predbiehajú v populizme? Prečo pri tom nikoho nepočúvajú? Nepočúvajú zamestnávateľov, podnikateľov, ekonómov ani svojich sociálnych partnerov. Nechápu, že minimálna mzda nemôže rásť umelo, bez ohľadu na nárast priemernej mzdy v hospodárstve. Minimálna mzda musí rásť organicky, postupne. Aj do „nemeckých platov“ treba dorásť. A to napriek tomu, že ich do zákona vieme napísať. Rovnako, ako tam vieme napísať, aby sme boli s účinnosťou od 1. januára všetci šťastní. Všetci však veľmi dobre vieme, že takto to nefunguje. Ani v ekonomike.