Ľubomír Galko: Čo môže Slovensko ponúknuť Európe v oblasti bezpečnosti?

Do parlamentu smeruje nová bezpečnostná a obranná stratégia. A konečne sa začína diskutovať o konkrétnej spolupráci krajín EÚ v oblasti bezpečnosti.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Ruský strašiak menom SNS

Politická diskusia o vyššie uvedených strategických dokumentoch je oveľa náročnejšia, ako by sa mohlo zdať. Je to preto, lebo v koalícii je proruská Slovenská národná strana.

Napriek tomu, že vláda v programovom vyhlásení jasne deklaruje proeurópske a proatlantické smerovanie, SNS v praxi koná úplne inak. Aj preto minister zahraničných vecí Lajčák odobral štátnemu tajomníkovi za SNS Parízkovi tvorbu bezpečnostnej stratégie. Jeho pôvodný návrh bol totiž proruský a vôbec nevyzeral ako dokument členskej krajiny EÚ a NATO. Dnes SNS jednoducho v úzadí „zbrojí“ proti inak slušnému návrhu bezpečnostnej stratégie a sama sa snaží infiltrovať aj do obrannej a aj vojenskej stratégie časti, ktoré tam nemajú čo robiť. Napríklad brannú výchovu na školách a svoje ďalšie politické témy. To je zlé. A nielen demokratická opozícia, ale aj strany Smer – SD a Most – Híd si to uvedomujú. Vyvoláva to ďalšie koaličné nezhody a nestabilnú situáciu na Slovensku.

My v strane Sloboda a Solidarita sme pripravení podporiť návrh bezpečnostnej stratégie, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a tiež s malými výhradami -napríklad definícia politicko-vojenskej ambície SR – aj aktuálnu verziu obrannej stratégie. Samozrejme, ak ich SNS so svojím ministrom obrany „nenatlačí“ do proruskej polohy, o čo sa momentálne usiluje.

Dnes to paradoxne vyzerá tak, že okrem extrémistickej ĽSNS a SNS sú všetky strany v slovenskom parlamente v podstate stotožnené s navrhovanými dokumentami a tieto by mohli byť schválené hlavne hlasmi opozície.

Bezpečnostná situácia SR v kontexte svetového diania

Anexia Krymu a vojenské pôsobenie Ruska na Ukrajine je vážny problém. Je to úplné nóvum a všetci naši spojenci, ako v NATO tak v EU, to vnímajú ako výrazne bezpečnostné riziko. Rusi na Slovensku šíria dezinformácie, propagandu, pôsobia tu ich spravodajské služby, a to nie je sranda. Vo svojich správach o bezpečnosti o tom hovoria všetci naši susedia. Prednedávnom to dokonca otvorene povedali aj Bulhari na plne ústa vo svojej bezpečnostnej stratégii. Rusko predstavuje pre krajiny EÚ a NATO vážnu hrozbu. V našich lesoch trénujú Rusmi podporované polovojenské skupiny. Dokonca pochodujú po Trnave v uniformách. A jedna z koaličných strán odmieta tieto skutočnosti vidieť a jasne pomenovať.

Stav Ozbrojených síl SR a ich modernizácia

Stav Ozbrojených síl SR (OS SR) nie je dobrý. Máme obrovské problémy s personálom: nízka naplnenosť funkcií, nízka regrutácia, slabá motivácia vojakov, nespokojnosť medzi nimi atď. To sú fakty.

Minister obrany sa háda s Náčelníkom generálneho štábu, ich zlé vzťahy sú už témou rozhovorov všade. Generálny tajomník úradu MO SR Holko sa háda v podstate s každým a ešte aj všade očierňuje vlastného ministra a v podstate rozhoduje o fungovaní ministerstva. Dokonca sa „vtipne“ vyjadril o problémoch s vtákmi na Slovensku, a preto si máme vraj nechať ruské lietadlá.

Navyše modernizácia sa nehýbe. Prišli „holé“ vrtuľníky Blackhawk, zazmluvnené ešte za smeráka Martina Glváča, prídu predražené dopravné lietadlá Spartan, zazmluvnené takisto ešte za Glváča a meškajúce vyše roka. Otázkou je, čo urobil minister obrany Gajdoš od svojho nástupu v otázke nadzvukového letectva? Tender na radary sa za tejto vlády nepohol ani o kúsok. Už aj naši zahraniční partneri sú šokovaní, že tender je v podstate zamrznutý a tvárime sa, že sa nič nedeje…

Obrnené transportéry 8×8 a 4×4 za 1,2mld EUR sú predmetom podozrenia z netransparentnosti v médiách aj medzi expertami – a to ešte reálne o tom projekte ani nič nevieme, lebo MO SR zaryto mlčí a o ničom neinformuje. Len sa v úzadí sporia o to, ako si podeliť korisť. Je to vidno, je to trápne a najmä smutné.

Podčiarknuté a zhrnuté : Stav obrany je veľmi zlý vo všetkých smeroch – technika, personál, infraštruktúra. Do všetkých týchto oblastí treba investovať.

Plány EÚ

Európska obrana sa zatiaľ vo svojich plánoch vyvíja. Stanovujú sa kritériá spolupráce v rámci PESCO (stála štruktúrovaná spolupráca EÚ) a zoznam spoločných projektov. Lídrami sú Francúzsko a Nemecko, ale Francúzsko to „tlačí“ k väčšej pripravenosti zasiahnuť mimo Európy – hlavne v Afrike

Musíme byť pripravení na požiadavky zasahovať v Afrike, ale tiež na politické záväzky – ak majú byť EÚ- spôsobilosti skutočné, štáty to musia brať vážne. V rámci PESCO sa to očakáva – jeho vznik koncom roka bude znamenať politickú záväznosť a priebežnú kontrolu plnenia (podobne ako v NATO).

V blízkej budúcnosti sa asi nedá čakať vznik európskej armády, len posilnenie spoločnej pripravenosti a spoločných spôsobilosť. Avšak Slovensku dáva zmysel prehlbovať spoluprácu s ČR a aj s Nemeckom. Snažme sa udržať a rozvíjať obrannú spoluprácu aj vo V4, hoci teraz je to s Poľskom i Maďarskom zložité.

Čo vie Slovensko ponúknuť Európe?

Je pravda, že z hľadiska “hardvéru” toho až tak veľa nie je. Francúzsko, ako hlavný hýbateľ celého procesu PESCO, očakáva hlavne posilnenie schopnosti nasadzovať rýchle sily do operácií v zahraničí (pričom myslia najmä Afriku). Tu musí Slovensko zvážiť, či angažovanie sa Francúzska v Afrike je aj v možnostiach a záujme Slovenska. Osobne zastávam stanovisko, že Slovensko by sa malo sústrediť hlavne na humanitárne pôsobenia, prípadne mentoring.

Faktom je, že v krátkodobom horizonte sa nedá od SR čakať nejaký väčší príspevok. Ale ak sa to postupne nastaví ako jedna z priorít, a to je politické rozhodnutie, mohli by sme tam presmerovať niektoré sily – to sú napríklad špeciálne sily, mentori, ale môžu to byť aj ženisti alebo zdravotnícka podpora. Tieto jednotky by mohli mať aj nejakú vlastnú techniku, ale určite nie vrtuľníky, bojové vozidlá, lietadlá a podobne. Dá sa uvažovať ešte aj o vojenských policajtoch, ale aj o ľuďoch z oblasti IT a kybernetickej obrany/ochrany.

Jeden unikátny príspevok však Slovensko poskytnúť vie

Aj Slovenská republika ako bývalý člen Varšavskej zmluvy má skúsenosť krajiny, ktorá bola de facto protektorátom ZSSR, a to aj po vojenskej stránke. A tomu zodpovedala aj morálna pripravenosť vojakov brániť výdobytky socializmu. Napriek tlaku a snahám politrukov bola armáda kompletne zdemoralizovaná, čo by v reálnom konflikte znamenalo, že nie je bojaschopná. Myslím, že toto je dôležitá skúsenosť na to, aby dnes spoločnosť, a teda aj vojaci OS SR pochopili, že obrana hodnôt slobody, demokracie, ľudských práv je niečo diametrálne odlišné od obrany totalitnej moci a jej násilníckych praktík voči vlastnému obyvateľstvu. To je kľúčový moment.

Našim vkladom do európskej obrany – a myslím tým bývalé členské štáty Varšavskej zmluvy – by teda mala byť vysoká morálna pripravenosť vojakov, ktorá dokáže kompenzovať deficit, verím, že dočasný, vo vojenskej technike. Obávam sa, že aj v tejto takpovediac „nehmotnej“ oblasti branných spôsobilostí máme veľký dlh. Akoby sme si tú starú bojovú morálku toho povestného tankového práporu priniesli aj do dnešnej doby, kam vonkoncom nepatrí.

A poviem to otvorene, sú za to zodpovední politici typu Roberta Fica, ktorí priam systematicky obchádzajú fakt, že skutočná sloboda má stále obrovskú cenu. Nie je to len okázalé kladenie vencov na pamätníky obetí nacizmu či komunizmu, a potom to končí. Základné geopolitické siločiary a z nich vyplývajúce riziká pre život v slobode musia byť súčasťou každodennej politiky. Potom budeme mať bojaschopné ozbrojené sily z hľadiska ich morálnej pripravenosti. Inými slovami, ak uznávame, že minulé generácie dokázali položiť životy za našu slobodu, sme povinní byť pripravení za ňu obetovať život aj v súčasnosti.