Kotleba je fašista, nie jeho volič

Sloboda je na ústupe, pretože vychádza z módy. Nie extrémizmus je na postupe, to sa len zmenšuje dopyt po slušnosti. Agresívni primitívi sa presadzujú, lebo im stále menej ľudí kladie odpor. Liberálna demokracia v Maďarsku skončila už dávno, krajinu riadi finančná oligarchia závislá od jediného vodcu. V Poľsku je transformácia na tento kremeľský model už takmer ukončená, v Česku ešte len začína. Rakúsko možno bude odolnejšie, no pravdepodobne nie oveľa. Na Slovensku práve tŕpneme, ako veľmi zhnednú jednotlivé regióny po voľbách do samospráv.

Ak zrátate preferencie strán s otvorene nenávistnou rétorikou, nedostanete sa ešte nad päťdesiat percent. No ak začnete rozmýšľať, koľko politických subjektov je odhodlaných udržať sa za akúkoľvek cenu na Západe, veľmi bezpečne sa už cítiť nebudete. Dôležitý je trend, ktorý hovorí, že ľudia sa viac boja neexistujúcich migrantov, ako veľmi reálnej neslobody na ruský spôsob. Do parlamentných volieb máme ďaleko, takže stále máme šancu, že trend sa otočí.

Nemá veľký zmysel pokúšať sa vplývať na fanatických veriacich nových poriadkov. Hajlujúci Kotlebovi troglodyti v zelených tričkách, alebo o odtieň svetlejší svedkovia Sulíkovi nepočúvajú argumenty. Majú pocit, že ich životy za veľa nestoja. Lebo naozaj nestoja. Neostáva im iné, ako veriť, že za to môže systém. Je to normálny pud sebazáchovy. Keby pripustili, že všetky zlé veci si urobili sami, dosť by nám tu stúpla samovražednosť. Takto majú nádej, že keby sa zmenili pravidlá, možno by dokázali uhrať lepší výsledok.

Dohovárať psychopatom, ktorí sú odhodlaní zlepšiť si vlastné postavenie aj za cenu cudzích životov, absolútne nemá zmysel. S fašistami sa nediskutuje. Určité percento tohto typu ľudí tu vždy bolo a vždy tu aj bude. Dôležité je neuvoľniť im priestor, ktorý normálne zaberajú slušní ľudia.

Čo má význam, je práve mobilizácia slušných ľudí. Hlavne mladých, ktorí považujú svoju slobodu za úplnú samozrejmosť. Ani im nenapadne, že by ju mohli nemať, alebo ju museli chrániť. Rebélia je v ich veku normálna. Keby sa nebúrili, nebolo by s nimi niečo v poriadku. A fašizmus je vskutku skvelý nástroj, ako ukázať starým fotrom, kam si majú strčiť svoj systém s jeho pravidlami a pokrytecky deklarovanými hodnotami, v ktoré sami neveria. Inak by sa nimi predsa museli riadiť.

Nemá cenu nadávať ľuďom, ktorí volia Kotlebu, lebo neveria, čoho by bol schopný. Treba im ukázať, kam už raz ľudia zašli. Bez poučovania. Rozprávať im príbehy, ktoré sa im nebudú páčiť, ale ja tak sa od nich nebudú vedieť odtrhnúť.

Silný príbeh rozpráva Viliam Bendík svojim dokumentárnym filmom „Kroky na hrane“, v ktorom sa šiesti ultrabežci rozhodnú prebehnúť trasu z Osvienčimu do Žiliny, ktorou z najväčšieho vyhladzovacieho tábora ušli  Rudolf Vrba a Alfred Wetzler. Riskovali životy, aby podali správu o hrôzach priemyselného vraždenia v plynových komorách. Vidieť chlapov schopných v ťažkom teréne a príšernom počasí ubehnúť viac ako 170 kilometrov v kuse, ako v koncentračnom tábore pred štartom plačú, je silný zážitok.

Silný je aj príbeh Veroniky Homolovej Tóthovej, ktorá okrem Mengeleho dievčaťa, jednej z najúspešnejších slovenských kníh všetkých čias, len o deň neskôr uviedla svoj dokumentárny film „Heydrich a 74 žien“ o šialených pokusoch nacistických lekárov na väzenkyniach v koncentračnom tábore Ravensbrück. Pri jej filme nehrozí, že tvrdým chlapom vytrysknú len slzy, nasledovať ich môže aj obsah žalúdka.

Veronika chodí aj na besedy do škôl. Práve bola na besede v knižnici v Dúbravke. S gymnazistami. Moderátor diskusie, renomovaný dabingový herec a bývalý podpredseda Matice slovenskej, ospravedlňoval, či aspoň zľahčoval zverstvá nacizmu a slovenského vojnového štátu. Tetám z knižnice to prišlo normálne. Veď diskusia, nie?

Nie, tety z dúbravskej knižnice nie sú žiadne nacistky. Človek, ktorý diskusiu moderoval, ten zrejme áno. Bez ohľadu na to, či si to sám pripúšťa. Pokúšal sa aj v konaní nacistov hľadať to dobré. No tety z knižnice iba nemajú na viac. Nevedia. Študenti na tej besede, našťastie, na viac mali. Starému ľudákovi sa vysmiali. Po tejto konfrontácii im bude o čosi ťažšie predať práve kotlebovsko-sulíkovský typ vzbury.

Rozprávajte svojim deťom príbehy z čias, keď ľudia žiadnu slobodu nemali. Aj svojim rodičom, priateľom, susedom, kolegom a každému, kto je ochotný počúvať. Porozumieť geopolitike je pomerne ťažké. Dokonca ani všetci europoslanci to nedokážu. Porozumieť príbehom o zverstvách psychopatov, ktorí si splnili sen o absolútnej moci je jednoduché.

Jediná sila, ktorá dokáže zvrátiť módu hnedej sú slušní ľudia. Ak oni dobrovoľne nevložia moc do rúk psychopatov, sami ju nikdy nebudú vedieť uchopiť.