Ľubomír Galko: Slovensko ako súčasť nového bezpečnostného prostredia

Bezpečnosť je už žiadaným artiklom prakticky vo všetkých krajinách Európy. Časy, keď sa dávali peniaze „radšej na mlieko“, ako do obranného rozpočtu, sú už, zdá sa, chvalabohu preč. Peniaze však nie sú všetko, rovnako dôležité sú aj praktické kroky jednotlivých krajín v bezpečnostnej a obrannej politike. Čo môžeme spraviť k zlepšeniu u nás – na Slovensku?

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Vonkajšie bezpečnostné prostredie – súčasný stav

Uplynulé tri roky boli poznačené zásadnými zmenami bezpečnostného prostredia v Európe a v jej okolí. Hlavným znakom týchto zmien bol presun bezpečnostných hrozieb z periférie Európy, či dokonca z oblastí v jej vzdialenejšom okolí (Afganistan, Irak), priamo na jej územie. Či už išlo o dianie na Ukrajine sprevádzané porušením medzinárodného práva v súvislosti s anexiou Krymu Ruskom, prejavom masívnej a nekontrolovanej migrácie, ktorá zasiahla aj viacero štátov v okolí Slovenska, alebo udalosti spojené s teroristickými útokmi, ktoré zasiahli viacero miest v európskom centre (Brusel, Londýn, Paríž, Berlín). Na bezpečnostnú situáciu v Európe s potenciálnym negatívnym dopadom na Slovensko má vplyv aj podkopávanie stability európskeho demokratického systému spolu so spochybňovaním spojeneckých štruktúr a rast extrémistických síl , šírenie propagandy, využívanie informačnej vojny ako súčasti hybridného spôsobu vedenia zápasu o budúcnosť nášho regiónu, či nestabilita v európskom okolí v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky.

Bezpečnostná a obranná politiky SR v praxi – želaný stav

Bezpečnostná a obranná politika SR by mala byť založená na jasných hodnotách a dlhodobých prioritách,  adekvátne odzrkadľujúcich spojenecké ukotvenie SR a reflektujúcich aktuálne hrozby, ktorým SR čelí. Primerane sebavedomá, ale zároveň rešpektujúca priority širších zoskupení, ktorých je SR členom. Dostatočne inkluzívna a transparentná, a preto kľúčové rozhodnutia by mali byť uskutočňovane so zapojením a informovaním čo najväčšieho množstva relevantných aktérov. V záujme SR je bezpečnostná stabilita v Európe a jej bezprostrednom okolí, no nemožno opomínať ani vnútorné bezpečnostné hrozby, podkopávajúce demokratický charakter štátu. 

Vonkajšie bezpečnostné prostredie – súčasný stav

Uplynulé tri roky boli poznačené zásadnými zmenami bezpečnostného prostredia v Európe a v jej okolí. Hlavným znakom týchto zmien bol presun bezpečnostných hrozieb z periférie Európy, či dokonca z oblastí v jej vzdialenejšom okolí (Afganistan, Irak), priamo na jej územie. Či už išlo o dianie na Ukrajine sprevádzané porušením medzinárodného práva v súvislosti s anexiou Krymu Ruskom, prejavom masívnej a nekontrolovanej migrácie, ktorá zasiahla aj viacero štátov v okolí Slovenska, alebo udalosti spojené s teroristickými útokmi, ktoré zasiahli viacero miest v európskom centre (Brusel, Londýn, Paríž, Berlín). Na bezpečnostnú situáciu v Európe s potenciálnym negatívnym dopadom na Slovensko má vplyv aj podkopávanie stability európskeho demokratického systému spolu so spochybňovaním spojeneckých štruktúr a rast extrémistických síl , šírenie propagandy, využívanie informačnej vojny ako súčasti hybridného spôsobu vedenia zápasu o budúcnosť nášho regiónu, či nestabilita v európskom okolí v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky.

Bezpečnostná a obranná politiky SR v praxi – želaný stav

Bezpečnostná a obranná politika SR by mala byť založená na jasných hodnotách a dlhodobých prioritách,  adekvátne odzrkadľujúcich spojenecké ukotvenie SR a reflektujúcich aktuálne hrozby, ktorým SR čelí. Primerane sebavedomá, ale zároveň rešpektujúca priority širších zoskupení, ktorých je SR členom. Dostatočne inkluzívna a transparentná, a preto kľúčové rozhodnutia by mali byť uskutočňovane so zapojením a informovaním čo najväčšieho množstva relevantných aktérov. V záujme SR je bezpečnostná stabilita v Európe a jej bezprostrednom okolí, no nemožno opomínať ani vnútorné bezpečnostné hrozby, podkopávajúce demokratický charakter štátu. 

Čo môžeme spraviť k dosiahnutiu želaného stavu – návrhy a odporúčania

K posunutiu sa k želanému stavu by napomohli nasledujúce štyri kroky :

1. Rozvinutie parlamentnej diskusie o vývoji bezpečnostného prostredia formou pravidelných híringov v relevantných výboroch NR SR. Každý výbor by si určil vždy tému + personálne obsadenie (napríklad riaditelia tajných služieb, veľvyslanci, analytici, riaditelia mimovládnych organizácií, veľvyslanec pri NATO, novinári z vojnových zón a podobne) ktorí by boli pozvaní.

2. Zavedenie dôsledného a pravidelného informovania vlády zo strany ministrov obrany a zahraničných vecí po kľúčových stretnutiach na medzinárodnej úrovni ako sú napríklad samity NATO, rokovanie Európskej rady, rokovanie ministrov obrany členských štátov NATO a EÚ a podobne.

3. Vytvorenie stáleho poradného orgánu ministra obrany zloženého z odborníkov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (bývalí príslušníci OS SR, generáli, zástupcovia mimovládneho sektora, akademickej obce, a pod.), ktorý bude pravidelne prizývaný k rozhodnutiam s významným dopadom na ciele, politiku a fungovanie rezortu obrany ako sú tvorba obrannej a bezpečnostnej stratégie, rozhodnutia o modernizácii, návrh dlhodobého plánu rozvoja, návrh rozpočtu a podobne.

4. Pravidelné informovanie diplomatického zboru akreditovaného v SR o aktivitách ministerstva obrany formou brífingov. Stanovenie dlhodobo plánovaného kalendára pravidelných brífingov pre vojenský diplomatický zbor o aktuálnych témach s vysokými predstaviteľmi MO SR a GŠ OS SR.

(Text je súčasťou pripravovanej publikácie „Spravme Slovensko bezpečnejším“)