Fico dostal päťadvadsať po holej

Pri regionálnych voľbách v skutočnosti nejde o županov. Sú indikátorom prevládajúcich politických nálad v regiónoch, kde sa vyhrávajú aj parlamentné voľby - väčšina Slovákov žije stále na vidieku a v malých mestách. Tentoraz to malo byť referendum o fašistoch. Napokon z toho bolo referendum o Smere a Robertovi Ficovi. Takúto ponižujúcu bitku nedostal, ani keď prehral v prezidentských voľbách. Od Andreja Kisku aspoň dostal K.O. vo férovom súboji. Samosprávne kraje mu vysádzali päťadvadsať na holú a poslali ho kľačať do kúta.

Župy sú len treťotriedne trafiky pre zaslúžilých straníkov, ktorí nie sú dosť dobrí, aby mohli manažovať veľké štátne peňazovody. Aspoň z pohľadu veľkých strán. Pre malých hráčov môžu byť lukratívnym sústom, ak naň dosiahnu.

Marian Kotleba slušne prilepšil svojej rodine aj kamarátom, ktorí by normálne až do smrti zostali dlhodobo nezamestnanými, či v lepšom prípade vrátnikmi. Nevyzerá to ako veľká vec, no pre niekoho je referentské miesto na župnom úrade závratnou kariérou, o ktorej raz bude rozprávať vnúčatám. Aj o tom, ako ho zlý systém z úradu vytlačil. A bude to pravda - fašistickú zberbu vypratali z budovy demokratické voľby. Zlý systém, proti ktorému fašisti bojujú, je totiž práve demokracia.

Samotný kraj však šafárenie insitného diktátora prežil bez väčšej ujmy. Skutočným problémom sa stalo až to, že Kotleba so svojimi fašistami vzápätí vpochodoval aj do národnej rady. Nateraz sa zdá, že systém je k fašistom už zasa zlý a v roku 2020 by ich azda mohol deložovať aj z parlamentu.

Lenže čaro budúcnosti spočíva v jej nepredvídateľnosti a volebné výsledky sa veštiť nedajú. Ak si niekto stavil na tie včerajšie, pravdepodobne prehral. Zarobili zväčša tí, čo len tak zo špásu stavili bezbolestne malé čiastky na outsiderov. Môžeme len sledovať trendy. Ten súčasný hovorí, že Smer nebude nabudúce bojovať o vládu, ale o politické prežitie. Videli sme napokon na HZDS a SDKÚ, čo sa stane so stranou, keď stojí a padá strana na jedinom človeku, ktorý si nedokáže vychovať nástupcov.

Práve SDKÚ je skvelým príkladom. Mozgová smrť nastala už pred rokmi, no stále tu blúdil jej duch zosobnený posledným predsedom a teraz už bývalým bratislavským županom Pavlom Frešom. Až sa Juraj Droba ujme úradu, konečne nájde pokoj. Ak Fico nedokáže svoju stranu zreformovať, raz tu bude nejaký Peter Pellegrini, ako prízrak neexistujúcej strany, strašiť na županskej stoličke. A Fico nedokáže. V podstate by musel odísť zo Smeru a založiť novú stranu. Ideálne bez seba samého.

Veľmi zjednodušene povedané – ak dokázal Richard Raši prehrať v Košiciach, je Fico vybavený. Iste, Raši je tou akože prívetivejšou tvárou paškovcov, čiže toho najodpornejšieho, čo kedy zo Smeru vybublalo. Sú to takí vidiecki kaliňákovci – viac arogancie, menej zábran, žiadna detská izba. No nemali prakticky žiadneho protikandidáta. Ak ho dokázal poraziť nejaký Rasťo Trnka, má Raši na politickom trhu zápornú hodnotu. V podstate je zvoliteľný ktokoľvek, kto kandiduje proti nemu. Smer dnes pozostáva hlavne z takýchto ľudí.

Porážka fašistov a Smeru je každopádne nečakaným víťazstvom zdravého rozumu. Bystričania by ale mali rátať s tým, že hoci vyzerá Lunter ako skvelý človek a má bezchybnú povesť, je to aj politický amatér, ktorý bude musieť zvládnuť veľmi komplikované situácie. Pre Košičanov je skvelou správou, že Raši skončil. Či je však dobrou správou aj Trnka, ukáže čas.

Rovnako až čas ukáže, ako si krajina poradí, ak sa tento trend udrží a Smer padne na smetisko politických dejín. V najbližších parlamentných voľbách budeme rozhodovať predovšetkým o tom, či zostaneme súčasťou Západu. Ak z nich Smer svojou politickou impotenciou vyrobí referendum o Ficovi, pri súčasných alternatívach pravdepodobne skončíme v ruskej sfére vplyvu.