Keď Fico fňuká v kúte

Prorokovať výsledky parlamentných volieb z tých regionálnych je len o máličko menej spoľahlivá metóda, ako ich vyveštiť z kávovej usadeniny. Sú síce dobrým indikátorom nálad v spoločnosti, no tie sa môžu v priebehu dvoch rokov ešte niekoľkokrát zmeniť, ba aj úplne otočiť. Ak sa dnes dá s istou pravdepodobnosťou predpovedať, že Smer bude v roku 2020 bojovať o holý politický život, a nie o vládu, nie je to preto, že ukázal ohromujúcu schopnosť mobilizovať veľké skupiny inak nesúrodých ľudí proti sebe. Smer končí, lebo to zabalil Fico. Ani dva dni po voľbách nemá čo povedať.

Na pomery samosprávy bola volebná účasť enormná, no od parlamentnej má stále ďaleko. Župné voľby sa stali sexy až zvolením Kotlebu, dovtedy to bývala ušľachtilá nuda pre hyperaktívneho voliča. Hoci sa opozícia momentálne cíti ako víťaz, volebnú nakladačku nedostal len Smer, ale aj politické strany ako také. Zastupiteľstvá prakticky ovládli nezávislí poslanci a presadzovať v nich akúkoľvek, aj legitímnu a rozumnú agendu, bude nočnou morou.

Najviac poslancov má zhodou okolností Smer. Celoslovensky získal 88 mandátov. Čo je presne polovica zo 176 nezávislých. Volič jednoducho poslal do hája zeleného fašistov, koalíciu aj opozíciu. Iste, väčšina nových županov mala podporu každého, kto nie je Kotleba ani Fico. Ale to naozaj neznamená, že ich voľba bola zároveň vyjadrením dôvery ktorejkoľvek strane, ktorá ich kandidatúre požehnala.

Trendy sa, samozrejme, dajú odvodiť aj z tohto mála. Spoľahlivejšie, ako z väčšiny prieskumov. Ľudia očividne majú plné zuby tradičných strán, opozičných vrátane. Otvorený fašizmus alebo neonacizmus je už na nich priveľa, ale hodia to komukoľvek, kto nie je súčasťou systému. Čo by mohlo byť aj pozitívne, keby systém, ktorý sa voličovi vzpriečil v krku, zhodou okolností nebola liberálna demokracia západného typu. A keby jeho najreálnejšou alternatívou nebol ruský systém neliberálnej demokracie.

Za dva roky by sa ešte všeličo dalo urobiť, aby politické strany obnovili aspoň časť stratenej dôvery. Vyžadovalo by to však veľmi intenzívnu a poctivú politickú prácu, hlavne v regiónoch. Už včera bolo neskoro, ale aj začať dnes by bolo lepšie ako zajtra, alebo vôbec nikdy. A Fico sa ešte ani natoľko nepozbieral, aby sa postavil pred kamery a verejne niečo povedal.

Obraz premiéra, ako kdesi v kúte skleslo posmrkáva, samozrejme, predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú mieru škodoradosti. O Ficovi sa odjakživa povráva, že nemá ani toľko odvahy ako priemerný zbabelec. No takto sa nezložil ani po prezidentských voľbách.

Vždy je v hre aj možnosť, že predseda Smeru jednoducho nevie, čo by mohol povedať. Jeho hviezdny mediálny tím by azda aj dokázal niečo vymyslieť, no neprekvapilo by, keby mu Fico v tomto okamihu tak celkom neveril.

Nech je to akokoľvek, Fico pôsobí ako slaboch a Smer ako rozvrátená strana vo voľnom páde. Ak tomu ľudia uveria, v parlamentných voľbách skončí naozaj.