Fica dobehol vlastný populizmus

Deň tri, Robert Fico je stále zalezený v kúte. Na rokovanie o volebnom debakli poslal namiesto seba do straníckej centrály Erika Tomáša. Aby povedal, že predseda nepríde. Fico buď nevie, ako ďalej, alebo nemá odvahu vydať sa žiadnym z možných smerov. A niet sa mu čo diviť. Z jeho hlavy to môže vyzerať ako klasická dilema, v ktorej si má vyberať medzi katastrofou a pohromou.

Opozícia cíti, že má dôvod na bujarú oslavu - aj keď regionálne voľby ani zďaleka nevyhrala, Fico z nich vyšiel ako porazený. Smer síce prišiel o väčšinu županov, no stále má najviac poslancov zo všetkých strán. Nezávislých je však dvakrát viac. To oni sú skutočnými víťazmi. Ľudia budú voliť čokoľvek, čo nie je súčasný systém.

V parlamentných voľbách nezávislí kandidáti nie sú. Ich ekvivalentom sú antisystémové strany a hnutia. Systém je liberálna demokracia západného typu. Jeho najreálnejšou funkčnou alternatívou je neliberálna demokracia ruského typu. Spoľahlivo funguje v Maďarsku, práve sa etabluje v Poľsku a čoskoro ju začnú zavádzať v Česku. Nie je to žiadne sci-fi, ale skutočná politická ponuka, s ktorou prichádza SaS, Sme-Rodina, OĽaNO, KDH, SMK i ĽSNS. A práve sa stretla s dopytom.

Ak sa vám páči život v Európskej únii, rôzne osobné slobody a otvorená občianska spoločnosť, nemáte teda veľmi čo oslavovať. Súčasná opozícia nemá skutočný záujem, odhodlanie ani schopnosti, aby nás udržala na Západe. Napokon, ak akceptujeme, že v demokracii rozhoduje väčšina, treba si zvykať na myšlienku, že Slovensko možno na Západ naozaj nepatrí.

Fico, samozrejme, kašle na to, čo si myslí demokratická väčšina. Jeho obrat k Západu bol vynútený politickými nepriateľmi. Jednoducho predstavujú kvalitnejší chaos ako on. Pre ruskú imperiálnu politiku sú užitočnejší, bez ohľadu na to, či si to sami vôbec uvedomujú. Kremeľ nemá záujem posielať sem tanky. Stačí mu podporiť akúkoľvek vládu, ktorá bude k Západu nepriateľská. A tá potom bude potrebovať niekoho, na kom si pospolitý ľud vyventiluje frustráciu a ukojí túžbu po odplate.

Fico svojim predchodcom po krku nikdy nešiel, no od Sulíka či Kotlebu podobnú zhovievavosť čakať nemôže. Hlavnou agendou opozície je v podstate on sám. Výborne to vidno práve na príklade košického župana – nikto nevie, kto do hája je ten Rasťo Trnka, ale nie je to Raši. To samé o sebe stačilo na víťazstvo. Pre Fica to musí byť desivé. Vie, že jeho nenávidia rádovo viac.

Fico sa potrebuje za každú cenu udržať pri moci a na Západe. Lenže odkedy je jeho hlavným cieľom nejako sa prebojovať do jadra Únie a udržať sa v nej, začal strácať hlasy. Čím je Sulík nenávistnejší k Bruselu a liberálnej demokracii, tým viac rastie. Zdá sa, že práve na úkor Smeru. Keby teraz Fico otočil, sám by pomohol stavať šibenicu, na ktorú ho raz obesia. A keď neotočí, môže vo voľbách úplne prepadnúť.

Keby bol naozajstným lídrom, mohol by Fico skúsiť presvedčiť ľudí, že s ním im bude lepšie. On však ľudí nikdy o ničom nepresviedčal, jednoducho im len rozprával, čo radi počúvali. A teraz im to už hovoriť nemôže. Ľudia najradšej počúvajú jeho nepriateľov, ako mu prisahajú pomstu.