Miroslav Mikolášik: Voliči odmietli mocných sýtych, ktorí hladným už neveria

Slováci vo voľbách do orgánov vyšších územných celkov ukázali vláde, čo je to skutočná zodpovednosť za krajinu a národná hrdosť. Svojou hojnou účasťou – v mnohých prípadoch podporenou dokonca aj príchodom mladých ľudí žijúcich a pracujúcich v zahraničí domov len preto, aby mohli voliť a meniť budúcnosť svojho kraja – prešli totiž na rozdiel od mnohých politikov od slov k činom. Jasne dali najavo, že láska k národu neznamená bozkávať v médiách vojenské výložky ani zvážať za štátne peniaze obdivovateľov na Devín a mimo kamier pritom podpisovať zmluvy na nehorázne odmeny či spravovať prostriedky z eurofondov tak, že o ne Slovenská republika prichádza.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Miroslav Mikolášik.

Navyše, hoci sa predseda vlády rád chváli momentálnou výkonnosťou slovenskej ekonomiky, voliči mu výsledkom volieb odkázali, že to na svojej životnej úrovni necítia. Žiadne pozitívne čísla ani štatistické údaje totiž ešte samé od seba nemocnicu nezrekonštruovali, ani nedostavali cesty. Kandidáti za Kresťanskodemokratické hnutie na čele s Milanom Majerským a s osobným výrazným nasadením predsedu hnutia Alojza Hlinu prešli regióny naozaj od dverí k dverám, od občana k občanovi a od obce k obci. Jasný výsledok tejto priamej komunikácie s občanom priniesli už župné voľby, ktoré zároveň ukázali, že predseda strany a kandidát, ktorí idú naproti ľuďom, sa dočkajú ľudí, ktorí idú naproti nim.

Ak je totiž niekto skutočným víťazom týchto volieb, tak sú to práve kresťanskí demokrati, ktorí po Smere-SD získali druhý najvyšší počet poslaneckých mandátov v krajských samosprávach. KDH sa týmto výsledkom dostalo späť na mapu slovenskej vysokej politiky a ukázalo svoju silu v regiónoch, a to nielen v Prešovskom samosprávnom kraji, kde získalo post župana. Veľkú podporu kresťanskodemokratickej politiky voliči ukázali aj v Žilinskom kraji, na celej Orave a na Dolnom Liptove. To, že pravicová koalícia sa oprela o podporu KDH medzi voličmi v tomto regióne, viedlo k úspechu v podobe zvolenia spoločnej kandidátky Eriky Jurinovej na post predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja, a to s veľkou prevahou hlasov nad silným mužom Smeru-SD Jurajom Blanárom.

Výsledky župných volieb predovšetkým ukázali, že ľudia sa rozhodli dať dôveru tým, ktorí ich problémy vidia a ponúkajú aj riešenia, nie tým, ktorí sú už po niekoľkých volebných obdobiach pri moci takí sýti, že hladným neveria. Pre Slovensko je navyše veľkou nádejou, že ľudia nepodľahli skepse, naopak dokonca historicky najvyššou účasťou na župných voľbách dali šancu zmene. Občania totiž čakajú skutky, nie slová.

Hlasovanie o nových predstaviteľoch krajských samospráv tak bolo aj niečím viac – hlasovaním o nespokojnosti so spravovaním vecí verejných v tomto štáte. Zas a znova tu totiž existuje selektívny prístup, a to tak ku spravodlivosti, ako aj k rozdeľovaniu zdrojov. Nie je však možné, aby dvadsaťosem rokov po novembrovej revolúcii opäť platil princíp o rovných a rovnejších, ktorí sa k štátnym zákazkám, eurofondovým prostriedkom či verejným funkciám dostanú prednostne vďaka straníckej príslušnosti. Toto tu už bolo. Národ to odmietol v novembri 1989.