Ľubomír Galko: Sú Ozbrojené sily SR schopné plniť svoje úlohy?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Ozbrojené sily SR (OS SR) sú základným nástrojom zabezpečovania obrany SR, či už na jej teritóriu (ochrana územia pri útoku) alebo mimo neho, v rámci spojeneckých štruktúr a záväzkov. Zároveň spoločne s inými bezpečnostnými zložkami štátu prispievajú k udržiavaniu bezpečnosti a stability Slovenska. Na to, aby plnili svoje úlohy efektívne, primerane a v plnom rozsahu, musia mať jasne stanovené ciele pôsobenia a vytvorené adekvátne technické a personálne podmienky.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.
Ozbrojené sily SR – súčasný stav:
Súčasný stav však zďaleka nespĺňa tieto parametre. Napriek viacerým pozitívnym zmenám v rámci svojho rozvoja ostávajú OS SR naďalej zastarané a v mnohých ohľadoch nemoderné. Štát pritom dlhodobo nie je ochotný plnohodnotne pokrývať ich požiadavky tak, aby reflektoval potreby pre ich použitie v súčasnom bezpečnostnom prostredí. Zároveň legislatívny rámec SR v oblasti bezpečnosti a obrany je prekonaný a vyžaduje si zásadné úpravy, týkajúce sa napríklad skutočnosti, že sme členmi NATO, zúčastňujeme sa na operáciách medzinárodného krízového manažmentu a svet je plný nových moderných hrozieb. Novelizácia zákonov prebieha fragmentovane, typickým príkladom je zákon o dobrovoľnej vojenskej službe.
Ozbrojené sily SR – želaný stav :
OS SR musia byť vybudované a udržiavané tak, aby boli schopné zabezpečovať:
- ochranu teritória SR v prípade napadnutia až do príchodu spojeneckej pomoci
- podporu spojencov pri aktivitách v rámci článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ale aj v rámci článku 42.7 Zmluvy o EÚ – Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, cit. „V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie“
- účasť na operáciách krízového manažmentu realizovaných medzinárodnými organizáciami, ktorými je SR členom (OSN, NATO, EÚ)
- podporu pri riešení domáceho krízového manažmentu na území SR.
Čo môžeme urobiť, aby sme dosiahli želaný stav – návrhy a odporúčania
K posunutiu sa k želanému stavu by napomohli nasledujúce tri kroky :
- Každoročné predkladanie dokumentu „Zameranie obrannej politiky na najbližší rok, s výhľadom na ďalší“ Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a plénu NR SR. Tento dokument by mal byť analogický dokumentu „Zameranie zahraničnej politiky“, ktorý je predkladaný v súčasnosti. Dokument by bol podrobený riadnemu pripomienkovému konaniu a s vyjadrením ministerstva financií riadne schvaľovaný v pléne NR SR. V rámci diskusie o ňom je potrebné zabezpečiť plánovanie obranných výdavkov minimálne s výhľadom na 4-5 rokov
- Novelizácia zákonov o bezpečnosti štátu (Zákon číslo 227/2002), o obrane SR (Zákon číslo 319/2002) a o ozbrojených silách SR (Zákon číslo 321/2002) tak, aby reflektovali súčasný stav a potreby a to konkrétne vymedzením zodpovednosti jednotlivých orgánov : MV, MO, a Bezpečnostná rada. To znamená stanoviť, ako má byť zodpovednosť koncipovaná a definovať inštitucionálne vzťahy :
- ktorý orgán je za čo zodpovedný a aké má právomoci
- kedy, napríklad pri akej kríze má ktorý orgán konať
- aké postupy pri riešení kríz sa majú použiť a podobne
- Pravidelné oficiálne konzultácie prezidenta SR s Ministrom obrany a náčelníkom generálneho štábu OS SR, prípadne ďalšími rozhodujúcimi funkcionármi MO SR a OS SR – minimálne na štvrťročnej báze ku kľúčovým témam s cieľom kontinuálneho vytvárania pozícií a vzájomnej informovanosti jednotlivých súčastí rezortu obrany. Konzultácie by sa týkali :
- plánov
- projektov
- pripravovanej legislatívy
- výcviku
- nasadenia do operácií
- aktuálnych problémov a podobne
Pokračovanie v ďalšej časti.