Čože to opozícia vyhrala?

Tak a teraz, keď sme sa už hádam všetci pekne upokojili, vysvetlili si, že v župných voľbách vyhral každý okrem Kotlebu a je to vlastne win – win – win, mohli by sme sa konečne zamyslieť, čo vlastne víťazi vyhrali. Hlavne teda samotní župani. Mnohí z nich sú noví, takže si myslia, že ich volebné víťazstvo je slušná výhra.

Voľby nepochybne vyhrali nezávislí poslanci, ale veľa z toho mať nebudú. S každým z nich vyhralo množstvo ďalších nezávislých, ktorí s ním nemajú nič spoločné. Hlavne nie záujmy a ciele. Čo je pri presadzovaní záujmov a cieľov v hlasovaní pomerne zásadný hendikep.

Voľby vyhral aj Robert Fico so Smerom, pretože má viac poslancov ako opozícia. Významne viac. Len sú sami v opozícii. Nezávislých je dvakrát toľko. A prišiel o väčšinu županov. Čiže vlastne o väčšinu krajov. Ale zasa právom môže považovať za výhru čokoľvek, čo ho na ďalšiu chvíľu uchráni pred odchodom na smetisko politických dejín.

Aj opozícia sa cíti víťazne. Nevadí, že opozičné strany prakticky zmizli zo župných parlamentov. Ale nevyhral Fico! A už je to tak, že hlavnou agendou slovenskej opozície je Fico. Málokto z jej voličov by vedel povedať, čo opozícia chce, ale každý jeden vie, že opozícia nechce Fica. A opozícia získala županov, o ktorých prišiel Fico. Keby bola opozícia jednou politickou stranou, fakt by to bol solídny zisk. Aspoň finančný.

Niežeby župa znamenala tak veľa peňazí. Pretečú ňou naozaj solídne financie, ale väčšinu vezmú fixné výdavky. No ak strana nemá v rukách ventily veľkých štátnych peňazovodov, je to veru lepšie, ako príslovečný kus drôtu zabodnutý v očnej buľve.

Otázka znie, akou veľkou výhrou je sadnúť si do kresla župana?

Pôvodný zámer pri zriaďovaní samosprávnych regiónov bol ušľachtilý.  Priblížiť výkon moci občanovi. Preto sa aj chytil termín „župa“. Pôvodné historické regióny majú svoje špecifiká, ich obyvatelia sú si navzájom bližšie. Lenže regionálna samospráva napokon skopírovala kraje, ktoré vytvorili za Mečiarovej vlády. A tvorili ich tak, aby náhodou niekde nevznikol trebárs čisto maďarský región. Len si skúste predstaviť mentálnu blízkosť obyvateľa Skalice a Dunajskej Stredy. Obaja sú pritom z Trnavského kraja.

Dobrý Ujo Štát potom odovzdal samosprávnym krajom časť svojich kompetencií: školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby a cestnú sieť. Toto by sa mohlo stať modernou definíciou danajského daru. Centrálna vláda sa zbavila zodpovednosti za oblasti, ktoré sú drahé, nevďačné a dlhodobo nefunkčné. Najviac sa pri tom dotýkajú každodenného života, takže by sa na nich dali škaredo prehrávať voľby.

Teraz, keď je po voľbách a všetci sme sa konečne uspokojili, je načase začať racionálne rozmýšľať. Na čo sú nám župy? Koľko nás stojí ich existencia peňazí a čo vlastne riešia, čo by štát nedokázal lacnejšie a efektívnejšie?