Ľubomír Galko: Môže byť Slovensko sebavedomým členom NATO?

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľubomír Galko, exminister obrany a podpredseda SaS.

Dlho sme žili v presvedčení, že mier je samozrejmosť.  K neplneniu našich záväzkov,  ku ktorým sme sa  zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, sme sa stavali laxne. Čosi ako čierni pasažieri. Užívali sme si výhody kolektívnej obrany takpovediac „zadarmo“. Napokon neplnili si záväzky ani iní. 

Slovensko a NATO – súčasný stav:

Slovensko nikdy nenaplnilo úroveň 2% HDP rozpočtu na obranu – najbližšie sme boli ešte v 90.rokoch, teda dávno pred vstupom do NATO. Slovensko len v obmedzenej miere prispieva k vojenským spôsobilostiam NATO. Viaceré úlohy „tlačíme“ pred sebou. Najlepšie to vidno na cieli dobudovania mechanizovanej brigády (cca 3.000 nasaditeľných vojakov s technikou, výzbrojou  v rámci Pozemných síl), ktorý sme posunuli už viackrát. Pôvodný termín 2010 padol a aktuálny je  rok 2018. Ale dnešný predpoklad je, že ani tento termín nebude dodržaný. Zlepšili sme sa však pri plnení ambície vynakladať aspoň 20% obranného rozpočtu na modernizáciu, čo je tiež jeden z našich spojeneckých záväzkov. 

Slovensko a NATO – želaný stav:

Želaný stav zahŕňa v sebe nasledujúce aspekty:

• splnené ciele síl a plnohodnotné prispievanie k vojenským spôsobilostiam NATO – oblasť radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, oblasť likvidácie nevybuchnutej munície, rozpoznávania výbušnín a likvidácie výbušných nástražných systémov, špeciálne sily – výcvik a zásahy, vojenská polícia.
• udržanie vynakladania aspoň 20% obranného rozpočtu na modernizáciu, resp. zvýšenie tohto podielu
• trvalé uplatňovanie štandardov NATO – v súčasnosti nami vykazovaných 24% je len 15,2 v rámci štandardov NATO, napríklad munícia sa pri štandardoch NATO nepočíta do modernizácie a u nás áno a podobne.
• dosahovanie politických ziskov aj menej nákladnými rozhodnutiami, medzi ktoré môže patriť vysielanie menších jednotiek, napríklad na cvičenie odmínovačov v Iraku alebo vyslanie zdravotníckeho personálu.
• aktívnejšie vystupovanie SR pri určovaní agendy NATO s dostatočným politickým sebavedomím v rámci pravidelných rokovaní tak na politickej, ako aj odbornej úrovni. Znamená to, že Slovensko musí nastoľovať agendu, napríklad vyslanie vojenských policajtov do Stredomoria a podobne. Čo môžeme spraviť k dosiahnutiu želaného stavu – návrhy a odporúčania 

  K posunutiu sa k želanému stavu by napomohli nasledujúce štyri kroky: 

  • Vynakladanie minimálne 20% na modernizáciu výlučne v zmysle štandardov NATO.
  • Artikulovanie dlhodobo jasných a proatlantických postojov a dostatočne dôveryhodné konanie – vyslanie jednotiek do Pobaltia, podpora politiky „otvorených dverí“, Čierna Hora v NATO, výhľadovo Srbsko v NATO, debata so Švédskom a Fínskom o vstupe do NATO
  • Dostatočne kvalifikovaní ľudia, či už pôsobiacich v národných štruktúrach (Stála delegácia SR pri NATO), ale aj v medzinárodných štruktúrach (NATO HQ, SHAPE). V prípade prvej skupiny je potrebné vyjasniť kritériá a požiadavky na vysielanie zástupcov SR – potrebné odpracované roky na MO alebo MZV, relevantná prax v bezpečnostnej oblasti, jazyková vybavenosť, a bezpečnostná previerka, v prípade druhej skupiny je nevyhnutná podstatne väčšia podpora slovenských záujemcov
  • Postupné splnenie záväzku voči NATO vyčleniť v rozpočte pre rezort obrany každoročne minimálne 2% HDP

  (Text je súčasťou pripravovanej publikácie „Spravme Slovensko bezpečnejším“)