Polen raus!

Poľský štát chce trestať až tromi rokmi väzenia každého, kto spomenie poľské koncentračné tábory. Lebo veď to boli nemecké tábory v Poľsku. Poliaci predsa Židov v Osvienčime nezabíjali. Poľskí sedliaci len hnojili svoje polia popolom z mŕtvych Židov zabitých v Osvienčime. Mnohí sa z genocídy tešili a užívali si jej plody, no nikdy si nikoho nezabili. Nemci ich k tomu nezavolali. Teda, určite nie v Osvienčime. Tam to šťastie nemali.

Zato v roku 1941 v poľskom Jedwabnom zaživa upálili v šope viac ako dvesto Židov ich poľskí susedia. Nemci postrieľali len tých, ktorí sa pokúšali z plameňov ujsť.

V poľskej obci Kielce zastrelili alebo dobili na smrť 42 Židov. Vraždili vojaci, policajti aj obyčajní robotníci. Výhradne Poliaci. Nemci sa pogromu zúčastniť nemohli. Odohral sa v roku 1946, už po skončení okupácie. Niektoré z obetí sa do mesta vrátili z koncentračných táborov, ktoré nikto nesmie nazvať poľskými, ak nechce riskovať tri roky v poľskej base.

Antisemitizmus má v Poľsku veľmi dlhú tradíciu a prežíva dodnes, prakticky s nezmenenou intenzitou. Poliaci sa ku koncentračným táborom zriadeným na svojom území s hrdosťou nehlásia, no zákaz nazývať ich poľskými nevyplýva z toho, že by to považovali za hanbu. Nový zákon má skomplikovať prácu ľudí, ktorí sa pokúšajú dokumentovať zločiny Poliakov kolaborujúcich s nemeckými nacistami. To je hanba - spolupráca s Nemcami, ktorých mnohí Poliaci nenávidia skoro tak veľmi ako Židov. Preto sú odhodlaní falšovať svoje dejiny.

Všetky kroky súčasnej poľskej vlády smerujú k cielenému potláčaniu akýchkoľvek individuálnych slobôd, vrátane slobody prejavu a myslenia. Nebyť poľským katolíkom je dnes vážnym hendikepom a je len otázkou času, kedy sa to stane aj trestným a trestaným. Nebolo by to také desivé, keby takto riadil krajinu diktátor, ktorý sa jej zmocnil násilným prevratom. Poľsko však vracia do mentálneho stredoveku jeho legitímna, demokraticky zvolená vláda, ktorá má silnú podporu väčšiny svojich občanov.

Poliaci, azda pod vplyvom zložitého historického a kultúrneho vývoja svojej vlasti, ktorú si v priebehu dejín opakovane rozoberali jej susedia, nemajú cudzincov v láske. Cítia k nim minimálne nedôveru, ak už nie pohŕdanie a nenávisť. Hoci mnohí jeho občania žijú na Západe, poľský štát ako taký rozhodne na Západ nepatrí. Sú v ňom koncentrovaní ľudia, ktorí ešte mentálne nedospeli ani do 20. storočia.

Európska komisia už voči Poľsku iniciovala konanie podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Chce obmedziť jeho práva v Únii. Stalo sa tak už koncom minulého roka, keď Poľsko zásadným spôsobom narušilo jeden zo základných princípov demokracie a siahlo na nezávislosť súdnej moci. Poľská vláda sa úporne bráni. Bude sa držať v EÚ zubami-nechtami, do poslednej chvíle, je totiž najväčším netto-príjemcom v EÚ a len v roku 2016 dostala viac ako sedem miliárd eur z našich spoločných peňazí.

Väčšinu týchto vyhodených peňazí poskytujú Nemci, najväčší netto-prispievatelia do rozpočtu EÚ. Ich nenávidia Poliaci najviac, bez ohľadu na to, že doma v kuchyni s nostalgiou spomínajú, ako s nimi pekne, bok po boku, likvidovali Židov. Je len otázkou času, kedy ľudia v Berlíne, ktorí sa na rozdiel od Poliakov za túto časť svojich dejín hanbia, definitívne stratia trpezlivosť a svojho parazitického východného suseda sa zbavia. Za akúkoľvek cenu.