Nechajte Fica ujsť

Keby bol Robert Fico topmanažérom v korporácii, už dávno by ho boli vykopli. Dostal by svoj zlatý padák a šiel by na smetisko dejín firmy, ako všetci vyhorenci, ktorí už narobia viac škody ako osohu. Lenže je predsedom vlády. Tých nevyhadzujú, ani keď definitívne prestanú fungovať. Od Fica závisí priveľa ľudí a ešte viac peňazí. Všetky tie luxusné kožušiny z medveďa, na ktoré sa už členovia a sponzori koalície poopíjali do bezvedomia, by sa znova rozutekali po lesoch. Premiér síce chystá útek na ústavný súd, no je otázne, či mu vôbec dovolia odísť.

Že Fico to mentálne zabalil a prestal byť predsedom čohokoľvek je jasné už mesiace. Vláda ho nezaujíma, strana ho v lepšom prípade rozčuľuje a obťažuje. Je hlboko uprostred krízy stredného veku. Pôsobí ako človek, ktorý má neodbytný pocit, že kým osamotene stál vysoko na vrchole, kdesi hlboko pod ním uplynul jeho život. Pretiekli tam rieky vína, ktoré vypili iní. Prepochodovala armáda žien, ktoré iným mužom robili, čo im na očiach videli. To už nedoženie. Dochádza mu dych. Aj čas.

Fico napokon nie je prvý ani posledný, koho na vysokom poste dobehol syndróm zatvárajúcich sa dverí a vyhorenie. Následky pre krajinu by mohli byť fatálnejšie, ako keď jej skutočne vládol. Ak chce ujsť na ústavný súd a strihať si tam meter do starobného dôchodku, bolo by rozumné umožniť mu to.

Dalo by sa nepochybne namietnuť, že ústavný súd je jednou z najdôležitejších inštitúcií demokracie a neradno ho dávať do rúk nikomu, kto nie je špičkový a absolútne dôveryhodný ústavný právnik. A tá námietka by azda aj obstála, keby sa o funkciu niekto taký vôbec uchádzal. Prípadne, keby aspoň v tomto okamihu niekto taký stál na jeho čele.

Fico ako právnik naozaj nebol veľkou hviezdou. Ale pre spravodlivosť sa patrí dodať, že jeho úlohou bolo obhajovať Slovenskú republiku v prípadoch, ktoré sa vyhrať jednoducho nedali. A že by bol hlúpy, alebo že by teórii práva nerozumel, o ňom ešte nikto nikdy nepovedal. Teda nikto, kto vie, o čom hovorí. Ako najdlhšie úradujúci predseda slovenskej vlády má navyše skúsenosti s ústavnou praxou, aké nemá nikto iný. Fico skutočne vie, ako veci fungujú.

Predseda ústavného súdu môže byť aj o niečo menej zdatným právnikom a sudcom. Má byť predovšetkým dobrým predsedom. Musí byť schopný odolávať vonkajším tlakom, musí sa orientovať v spletitých vzťahoch a záujmoch, ktoré sa objavia za každým dôležitým rozhodovaním. Fico ako majster politických obchodov a vyvažovania protichodných záujmov by v tom mohol byť dobrý. Vzhľadom k tomu, pred čím z vlády a strany uteká, by sa dokonca mohol stať aj citlivým na svoju nezávislosť.

Práve v tomto by mohol byť kameň úrazu. Fico má svojich ľudí plné zuby. Rátať s jeho lojalitou by bolo nesmierne ľahkovážne. Asi aj hlúpe. Nielen opoziční politici by mohli hlasovať proti nemu. Tí sa v prvom okamihu, samozrejme, zľakli. Ak nebudú mať Fica, nebudú mať vlastne žiadnu agendu. Ale niekto im už azda vysvetlí, že ju nebude mať ani Smer, takže bude bojovať o prežitie v parlamente a uvoľnené kreslá si podelia tí zvyšní.

Niekto azda titánom slovenskej opozičnej politiky pripomenie aj stvorenie Fica – koalícia odmietla pre mladého ľavičiara z SDĽ zmeniť zákon, aby sa mohol aj napriek svojmu nedostatočnému veku stať generálnym prokurátorom. On si potom založil vlastnú stranu a bol jediným, kto sa s ňou dopracoval k samostatnej vláde bez partnerov. Ak ho opozícia dobre namotivuje do ďalšieho boja a znova ho postaví na nohy, ešte jej môže ukázať veci, s ktorými už vôbec neráta.

To isté si však uvedomujú aj ľudia zo Smeru. Hlavne z jeho pozadia. Ak majú rozum, budú proti Ficovej kandidatúre viesť veľmi tichú a veľmi špinavú kampaň.

Fico by mohol čeliť rovnakému problému ako v prezidentských voľbách. Nikoho nezaujíma, že ho tá robota zabije. Všetci ho chcú mať tam, kde práve je. Aj keď to už úplne fláka. Aspoň do konca volebného obdobia. Kým si posťahujú sľúbené kože z posledných medveďov.

Hlas podobný Ficovmu tie peniaze nezarobil vlastnou hlavou, ale celým telom aj dušou. Kúpili si ho. Patrí im. Pôjde, až mu dovolia.