Nevkusná lotéria bláznov

Možno to znie ako klišé, ale určite sa nezabudnite prihlásiť u súdruha Žinčicu, keď ste ešte neboli prezidentom republiky. Azda ste horší ako Edo Chmelár? Choďte do toho. Ak nemáte žiadnu reputáciu, nemáte ani čo stratiť. Šancu na výhru máte síce menšiu ako v audiotexovej súťaži, ale je vskutku atraktívna: päť rokov bývania v paláci v centre Bratislavy, doživotná renta, auto a ochranka. Keby nič iné, určite to potrebujete viac, ako Štefan Harabin.

Hráči, ktorí budú považovaní za favoritov voľby, stále čakajú s ohlásením kandidatúry, aj keď je už jasné, že Andrej Kiska končí. Tí ostatní sa predbežne hlásia do prezidentskej lotérie. Občas, ako v prípade Eduarda Chmelára, vyvolávajú úškrn. U iných, ako u Štefana Harabina, to zasa môže byť aj zdesenie alebo ľahká nevoľnosť. Lebo aj ľudia, ktorí sú de iure bezúhonní, môžu mať desivú povesť. Prípadne aj takú, čo dráždi dávivý reflex. Nech už ale vzbudzujú akékoľvek pocity, žiadneho z nich neradno podceňovať.

Ruku na srdce, koľko peňazí by ste boli stavili na Ivana Gašparoviča? Mečiarov expredseda parlamentu, ktorý priamo na pôde národnej rady nazval hlavu štátu starým ...ujom? Nebol dobrý ani na smiech. Bol tou druhou najnevkusnejšou voľbou po Mečiarovi. No keď skončil s Mečiarom v druhom kole, stal sa prezidentom hlavy štátu. Nevyhnutne.

Andrej Kiska mal síce povesť úspešného podnikateľa a filantropa, no jeho kampaň obsahovala menej myšlienok ako staničný hot-dog mäsa. Ani on sám nevedel, čo bude v paláci robiť, a keď to zistil, okamžite ho to prestalo baviť. Volič nanajvýš tušil, že by mohol byť slušný. Bez záruky. Vyšlo to, ale Kiska bol fakt výhrou v lotérii. Mačka z vreca, čo sa vydarila. Keby mal proti sebe v druhom kole kohokoľvek okrem Roberta Fica, sotva by to dal.

Nikto nie je vopred odpísaný. Len pozorne počúvajte Chmelára. Jeho víziou je zmena ústavy a založenie druhej republiky. Chce zmeniť systém. Od základov. A súčasný systém je liberálna demokracia západného typu.

To sa bude páčiť. Osloví početné skupiny minorít. Spodinu veriacu, že za jej zbabraný život môže systém, a nie vlastné schopnosti, ktoré stačia práve na to vínko z tetrapaku. Pomätencov, ktorí sú úprimne presvedčení, že v Rusku žijú ľudia slobodnejšie a lepšie ako u nás, alebo že v Bruseli vládne diktatúra platená krvavými petrošekelmi. Lúzrov demokracie, ktorí prišli o všetky privilégiá, ktoré im udeľovali za donášanie eštebákom a kolaboráciu s totalitným režimom. Každého, kto dúfa, že by z nedemokratického systému profitoval.

Kým nevieme, kto budú ostatní kandidáti, treba brať vážne každého. Dokonca aj Chmelára, nieto ešte Harabina, ktorý má všetky predpoklady, aby sa stal miláčikom luzy. Je pohotový, bystrý, má zmysel pre simplexný humor. Je ľudový.

Treba dúfať, že sa objaví ešte veľa chmelárov, medzi ktorých sa rozložia hlasy extrémistov a bláznov. Lebo ak nebudú v druhom kole dve odlišné, ale štandardné a príčetné politické alternatívy, budú sa ešte Česi vysmievať nám.