A čo slopú národniari?

Rovnako spoľahlivo vám navodí zmenený stav vedomia, ako vám pri dlhodobom užívaní privodí smrť. Na internete kúpite liter za dve eurá a tridsať centov, úplne legálne. To vám vystačí na desiatky dávok. Drogový kontext zvádza k miernej dyslexii, no je to toluén lakársky, nie lekársky. Lenže nie je droga ako droga. Taká marihuana má omnoho miernejšie účinky, napácha oveľa menej škôd, mnohí však pri predstave, ako si ju ich decká pichajú do žily, idú z kože vyletieť. Hlavne tí starší, menej rozhľadení alebo konzervatívnejší, čo si radšej dobre vypijú a dajú žene pár po papuli, ako by fajčili konope. Pre SNS je to jej typický volič.

Že koaliční partneri zhatia pokus Lucie Žitňanskej o zmiernenie postihov pre užívateľov drog, predsa len trochu prekvapuje. Keď už jej zámer odsúhlasili v programovom vyhlásení vlády, veľký manévrovací priestor im nezostal. Ešte sa dá porozumieť národniarom. Je notoricky známe, že ich slovo nemá váhu, dohody nectia, dokonca ani tie formálne, spísané a podpísané na papieri. S koaličnou zmluvou sa už dôkladne poutierali, tak prečo by sa okúňali akurát pri programovom vyhlásení vlády? Čudný je však postoj časti Smeru, ktorý sa obvykle správa ako vypočítateľný a stabilný partner.

V okamihu, keď Smer bráni zmierneniu postihov pre užívateľov drog, tlačí sa politicky do priestoru, ktorý je už kompletne obsadený. Nielen kotlebovcami, pre ktorých je „feťák“ jedným z ikonických nepriateľov národa, ale aj svetlejšími odtieňmi hnedej, ktoré predstavuje KDH, OĽaNO či Sme Rodina. Dokonca aj bývalí liberáli Richarda Sulíka sa témy dekriminalizácie vzdali prakticky v deň, keď im prvýkrát pomohla vyhrať voľby.

Racionálny zmysel pritom postihovanie narkomanov nemá. V tejto krajine sa môžete úplne legálne upiť na smrť či fajčiť tabak kým vám rakovina dovolí. Tak prečo by ste sa nemohli pokojne ufetovať hoci aj heroínom? V čom je rozdiel? Alkoholici rovnako zničia životy svojich blízkych a napáchajú presne také isté škody, ako všetci ostatní narkomani. A neobstojí ani argument s ekonomickými nákladmi. Spotrebné dane z tabaku a alkoholu bohato kompenzujú náklady spoločnosti na fajčiarov i alkoholikov.

Keby štát zaťažil spotrebnou daňou aj ostatné drogy, dostal by sa skôr do vyššieho zisku. Ich výrobné náklady sú smiešne nízke, vysokú cenu na trhu tvorí výhradne riziko spojené s ich distribúciou. Keby bola tráva legálna, stála by jedna jej dávka sotva pár centov. Teda bez dane. Napáchala by menšie škody ako alkohol, aj keď pravdepodobne o čosi väčšie ako fajčenie. Napácha ich tak či onak, len z toho okrem narkomafie nikto nič nemá.

Aj úplný zákaz by azda mal svoju logiku, keby bol konzistentný. Keby sme naparili aspoň podmienku každému pubertiakovi, ktorý si lízne pálenky a každého, kto kšeftuje s toluénom, zavreli do basy a zahodili kľúče. Lenže to by aj po vidieckych krčmách, v ktorých sa vyhrávajú slovenské voľby, vyvolalo viac pobúrenia, ako súhlasných odgrgnutí.

V politike málokedy ide o rácio. Je to sprostá stávka na najnižšie pudy voliča, ktorý by tú feťácku zberbu najradšej poslal na nútené práce. Aj keď zhruba tridsať percent deciek ilegálne drogy vyskúšalo. Asi tak jeden z troch voličov SNS posiela do basy svoje vlastné dieťa. Človeku nedá nezamyslieť sa, čo tí ľudia vlastne slopú.