Miroslav Mikolášik: Som za Čistú energiu, ale bez neúmerných bremien na členské štáty

Legislatívny balík, o ktorom vie každý mnoho a zároveň všetci len tušia jeho presné dopady. „Čistú energiu“, ako ho pracovne nazývame, od začiatku sprevádzajú búrlivé diskusie a bolo by načase, keby sme sa posunuli k viditeľnejším výsledkom. Schválením mandátu pre Európsky parlament (EP) na rokovania s Radou im dávame reálnu šancu.

Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Miroslav Mikolášik.

Súbor legislatívnych návrhov „Čistá energia“ je pomerne zložitý dokument. Obsahuje nariadenie o riadení energetickej únie, smernicu o obnoviteľných zdrojoch a smernicu o energetickej účinnosti. Zložitým ho robí najmä odlišný postoj hráčov, ktorí rozhodnú o jeho osude. Hoci záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o klíme a všeobecný záujem na boji proti klimatickým zmenám v EÚ zjednocujú, postoje EP, Rady, Komisie a členských štátov k tomu, akým spôsobom sa vydať do budúcnosti, sa značne líšia.

Pokiaľ máme pred očami dosiahnutie energetických a klimatických cieľov, v porovnaní s Komisiou zaujal EP ambicióznejší a ucelenejší postoj (na januárovej plenárnej schôdzi).

Obnoviteľné zdroje energie: Obávam sa, že vyšší cieľ bude veľkým bremenom pre niektoré členské štáty

Z rokovacieho mandátu EP k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý poslanci schválili pomerom hlasov 492 (za): 88 (proti): 107 (zdržalo sa hlasovania) vyplýva, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v EÚ by mal do roku 2030 dosiahnuť 35%. Na úrovni členských štátov by sa mali stanoviť národné ciele, od ktorých sa možno za určitých podmienok odkloniť o maximálne 10%.

Osobne som však podporoval určité modifikácie ako napríklad záväzný cieľ na úrovni EÚ vo výške 27%. Obávam sa, že zvýšenie úrovne cieľa na 35% alebo dokonca väčšie by zásadným spôsobom zvýšilo náklady na jeho dosiahnutie a vytvorilo neprimerané finančné bremeno pre niektoré členské štáty.

Hlasoval som proti záväzným cieľom na národnej úrovni, pretože verím, že členské štáty by si mali zachovať flexibilné možnosti výberu medzi rôznymi spôsobmi, akými budú dosahovať zníženie emisií (v zmysle záväzkov z Parížskej dohody). Tu za rovnako dôležité považujem aj rozvoj iných nízkouhlíkových zdrojov energie a potrebu úspor energie.

V oblasti obnoviteľných zdrojov v doprave som podporil záväzok na úrovni 12%. Uprednostňujem využívanie tzv. biopalív 2. Generácie. Vzhľadom na dostupné poznatky z odvetvia aj zo slovenských podmienok sa mi však javí potrebné istú dobu pokračovať aj vo využívaní biopalív prvej generácie. Samozrejme pod podmienkou plnenia prísnych kritérií.

Energetickú účinnosť by mali členské štáty prispôsobiť svojim možnostiam

Mandát Európskeho parlamentu na rokovania s ministrami členských štátov o smernici o energetickej účinnosti schválený pomerom hlasov 485 (za): 132 (proti): 58 (zdržalo sa hlasovania). Požaduje stanovenie záväzného cieľa energetickej účinnosti aspoň na úrovni 35% pre celú Úniu a indikatívne ciele na úrovni členských štátov.

Opätovne som hlasoval za prijatie návrhu smernice, ale s určitými zmenami. Ciele energetickej efektívnosti by podľa mňa nemali mať rigidne záväzný charakter na úrovni členských štátov. Tie by mali mať možnosť uplatniť princíp proporcionality vzhľadom na svoje skutočné možnosti a nákladovú efektívnosť opatrení.

Riadenie energetickej únie má veľmi komplexný cieľ, štáty musia dostať väčšie slovo

Čo sa týka riadenia energetickej únie, návrh vytyčuje veľmi komplexný cieľ. Vytvorenie dobre fungujúcej energetickej únie má stáť na progresívnej politike v oblasti zmeny klímy, ktorá dokáže dať európskym spotrebiteľom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu a zároveň stimulovať výskum a inováciu prostredníctvom investícií.

Takto formulovaný cieľ si prirodzene žiada vysoko koordinovanú súčinnosť na úrovni Únie, členských štátov a aj na makroregionálnej, regionálnej i miestnej úrovni. Hlasoval za prijatie návrhu nariadenia, ktorý sa mi javí ako vyvážený.

Nepodporil som však zvýšené záväzné ciele na úrovni EÚ. Myslím si, že by spôsobili neúmerné finančné bremeno pre niektoré členské štáty a nekorešpondovali by s možnosťami jednotlivých krajín. Pri výbere spôsobu, akým budú dosahovať zníženie emisií a plnenie záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015, je pre rozhodnutia členských štátov potrebná flexibilita. Tak ako vo všetkom, čo nemá vzniknúť iba z predstáv. Čistá energia je priveľmi dôležitá oblasť na to, aby sme k nej pristúpili povrchne, nemúdro a nereálne.

​