Tri vety, ktoré spláchnu aj chrapúnsku vládu

Slušní politici aj sami vedia, kedy ponúknuť demisiu. Bez ohľadu na to, že nič zlé neurobili. Len sa niečo zlé stalo. Niečo, čomu zabrániť ani nemohli. Lebo to je princíp politickej zodpovednosti. Nie ste vinní. Nenesiete za vec žiadnu právnu, ba často ani morálnu zodpovednosť. Len sa stalo niečo hrozné. Bude ešte dlho trvať, kým niekto potvrdí alebo vyvráti, že aj v dôsledku zle nastavených pravidiel v danej oblasti. Pokojne s tým môžete dožiť do konca funkčného obdobia. Len musíte byť bezcharakterná troska, ktorá nemá čo stratiť, keďže nikdy žiadnu česť nemala.

Keď vládca nemá chrbticu ani gule, dokáže prežiť bezmála čokoľvek. Krádež a korupciu úplne bez problémov. Bývanie uprostred dépeháčkarského karuselu. Kamošov svojich kamošov, čo sú takí sprostí, že stočia kilometre na svojom jazdenom Veyrone, aby zaň dostali lepšiu cenu v bazáre. Arogancia, vulgárnosť ani vidláctvo nie sú prekážkou. Dokonca aj znásilňovanie deciek v polepšovni dokáže prepružiť.

Neslušná vláda ustojí veľa. Ale nie všetko. Tieto tri vety spláchnu do žumpy politických dejín aj tú najchrapúnskejšiu zberbu. Ak môžete, prečítajte si ich nahlas a počúvajte vlastný hlas:

Predseda vlády si z peňazí daňových poplatníkov vydržiaval jazdenú, ale dobre udržiavanú hlavnú štátnu radkyňu, ktorú zdedil po chlapovi z kalábrijskej mafie.

Tajomníkom bezpečnostnej rady štátu je chlap, ktorý mal bezpečnostnú službu a ďalšie firmy s kalábrijskou mafiou.

Zastrelili dvadsaťsedemročného novinára, ktorý o tom chcel napísať, aj s jeho dvadsaťsedemročnou snúbenicou.

Čítali ste nahlas? Sila, že?

Na piatkovom pochode za Jana Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú sa ukáže, či Fica okamžite spláchne ulica, alebo len Smer v najbližších voľbách neprelezie cez päťpercentné kvórum. Minister kultúry Marek Maďarič ho svojou demisiou prakticky dorazil. Darmo bol úzkostlivo korektný. Odvolával sa síce na svoju vlastnú politickú zodpovednosť, no skutočné posolstvo je aj tak neprepočuteľné a jednoznačné: jeden zo spoluautorov fenoménu „Fico“ už s ním ani s jeho bandou nechce mať nič spoločné.

No bude aj horšie. Nad zahraničnopolitickými dôsledkami ešte nikto ani nezačal rozmýšľať. Idylický stav nemyslenia však dlho nevydrží. Čochvíľa sa začnú pýtať naši partneri spoza hraníc. NATO, EÚ, Interpol, Europol, partnerské tajné služby, spojenecké armády a ich rozviedky aj bezpečnostné agentúry, ktorých existenciu si ani neuvedomujeme. A nebudú sa udivene pýtať, ako sa môže obchodný partner mafie oboznamovať s najprísnejšie stráženými tajomstvami štátu. Budú sa pýtať omnoho konkrétnejšie.

Už teraz zrejme veľmi dôkladne analyzujú, ktoré konkrétne informácie Slovensku poskytli. Ak niektoré z nich niekedy unikli, budú sa pýtať, či k nim náhodou sekretár bezpečnostnej rady nemohol získať prístup. Keď k takým únikom došlo, a napáchali niekde škody – pomohli uniknúť zločincom alebo teroristom, či dokonca niekoho stáli život, bude to mať významne horšie následky ako hanbu.

Stále nevieme s istotou, kto a prečo zavraždil Jana a Martinu. Ešte vždy máme k dispozícii viac emócií ako faktov. Pokus o umlčanie investigatívneho reportéra je najpravdepodobnejší, no hoci by sa napokon aj nepotvrdil, práve tá odporná negatívna emócia každému hlboko vryje do pamäti to, čo odhalila nedopísaná reportáž Jana Kuciaka.

Ten text bude nevyhnutne dopísaný. Píše sa už sám, aj v týchto okamihoch. A jeho posledným odstavcom bude opis politickej smrti Roberta Fica a strany, ktorú vybudoval vlastnou hlavou.