Fico stále má na výber: ujsť alebo padnúť

Robert Fico to ide dávať na Mečiara. Lenže Fico nie je Mečiar. Nedá to. Spláchne ho ulica. Nie dav, ktorý by ho prišiel defenestrovať. To, našťastie, nie je v povahe slovenskej ulice. Ale v silnom mraze, v piatok keď začínajú jarné prázdniny, po celodennej poľadovici, a stále nejakých 25 tisíc ľudí na námestí, to je jasný signál, že pobúrenie je fatálne. A každým ďalším cynickým vystúpením predstaviteľov arogancie moci to pobúrenie narastá. Všade pozdĺž slovenských ulíc. V školách. V úradoch. Na policajných staniciach. Na prokuratúrach. Na súdoch. Tam všade pracujú slušní ľudia, ktorí sú pobúrení. Chcú konečne robiť svoju prácu. A je ich väčšina. Fico skončí horšie ako Mečiar.

Andrej Kiska ako hlava štátu nemôže odvolať ani takú vládu, ktorá absolútne zlyhala na všetkých úrovniach – politicky, morálne aj ľudsky. Ústava to neumožňuje. Mohol však premiéra priamo vyzvať, aby podal demisiu. Bolo by to silné politické gesto. Keď hovorí hlava štátu, že existujú len dve možnosti – rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby - technicky síce hovorí to isté, no chýba tomu práve ono jasné, pre všetkých spontánne zrozumiteľné posolstvo slova „odstúpte“. Nad Kiskovým dnešným prejavom naozaj nebolo čo týždeň vajatať.

Nedá sa vylúčiť, že prezident triezvo premyslel aj následky pádu Ficovej vlády a vydesilo ho to. Otvoria sa dvere extrémistom a bláznom. Aj v absolútne najlepšom prípade tu povládne koalícia, ktorá bude predstavovať zmes euroskepsy, xenofóbie, náboženského fundamentalizmu a proruského sentimentu. Alebo to bude niečo horšie. Budeme si vyberať medzi pohromou a katastrofou, ale Fico dnes už jednoducho nie je na stole.

Volič nevníma politiku racionálne. Preto sa Ficovi, majstrovi populizmu a demagógie, tak dlho darilo. Zrazu sa to obrátilo proti nemu. Dejiny ho budú spomínať spolu s Mečiarom. Ľudia si budú jeho vládu pamätať, ako vládu mafiánskych neviestok a vrahov detí. Nemusí to byť fér, ale tak to funguje. Ľudia vnímajú politiku v takýchto skratkách. Práve Fico bol majstrom v ich vytváraní. Túto vytvoril niekto iný, no aj tak by mal byť schopný odhadnúť jej silu. Je po ňom. Keby dnes boli voľby, bojoval by o prežitie v parlamente. A prehral by.

Ficova tvár je zároveň logom jadra Európskej únie. Je ikonou, ktorá zrazu prepojila mafiánske praktiky s EÚ. To pre našu krajinu neveští nič dobré. Možno naozaj veľmi rýchlo predbehneme aj Maďarsko a Poľsko. Kiskovi z toho môže byť úzko. Malo by mu byť úzko. No aj tak neexistuje spôsob, ako Ficovmu pádu zabrániť. A neexistuje preto ani morálne ospravedlniteľný dôvod. Prezident pokojne mohol byť tvrdší. Už niet čo stratiť.

Nepomôže ani to, že koaliční partneri zatiaľ Fica nezradia. Niežeby boli takí lojálni. Držia, lebo musia. Vezú sa s ním. Kalábrijská mafia vykrádala európske dotácie cez poľnohospodárstvo, čo je tradičné léno SNS a SMK, neskôr Mostu. Je otázkou dní, kedy škandál naplno zasiahne aj ľudí v bezprostrednom okolí Andreja Danka a Bélu Bugára. Ak chcete zbohatnúť, vykúpte rýchlo všetky skartovačky na trhu. Už zajtra vám ich vyvážia zlatom.

Lenže pud sebazáchovy sa preberá aj v radových poslancoch. Pobúrenie narastá aj medzi radovými členmi strán. Nie každý je pripravený hanbiť sa pred vlastnými deťmi. Nie každý má možnosť zbaliť kufre a zmiznúť niekam do tepla. Tí ľudia tu budú musieť žiť aj potom, čo ich šéfovia poutekajú alebo padnú.

Premiér sa dnes tvári sebavedome. Smeje sa prezidentovi, opozícii aj ulici do tváre. Ale nakoniec by ho mohlo škaredo zaskočiť obyčajné hlasovanie o dôvere v národnej rade. Kritická hranica 90 pobúrených poslancov naozaj nie je taká ďaleká. Nie v tejto situácii.

Fico ešte stále má na výber. Stále môže odísť a dožiť v hanbe, zabudnutí a pohodlí. Ako Mečiar. Alebo môže počkať, kým naozaj padne. Tvrdo. Tak, ako padajú bossovia mafií.