Peter Pellegrini, biely somár Roberta Fica

Máte pocit, že si z vás Robert Fico robí srandu? Mohlo by to byť tým, že si ju z vás robí. Evidentne. Keď formálne oznamoval, že novým premiérom bude Peter Pellegrini, zároveň dával najavo, že jeho človek reálne vládnuť nikdy nebude. Každým gestom vysielal jasný odkaz, že moc patrí jemu. Robertovi Ficovi a nikomu inému. Chcel, aby ste mu rozumeli. Aby ste v tom mali absolútne jasno. Nikam neodchádza. Túto krajinu vyhral vo voľbách. Štát je jeho legitímnou korisťou.

Ak dáme žarty nabok, vyzerá budúcnosť Petra Pellegriniho skôr smutne. Tým, že bude musieť dostať dôveru, sa toxicita Ficovej vlády v zastúpení navyše preleje aj do parlamentu. Smer je natoľko veľký, že môže padať pomerne dlho, no Béla Bugár a Andrej Danko sú v tomto okamihu už len politickí nemŕtvi. Nie zombíci, skôr upíri. Rozhodne už po politickej smrti, aj keď škody ešte napáchajú. Nemalé.

Zopakujme si len pár kľúčových slov: Trošková. Melón na stole. Jasaň. 'Ndrangheta. Dlažobné kocky. Soros. Prevrat. Vadala. Nič na východe. Vražda Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Robert Fico už nie je neprijateľný len politicky, ale aj spoločensky. Ktokoľvek sa s ním spojí, spája sa s Troškovou, s bankovkami pohodenými na stole, s kalábrijskou mafiou, hlúpučkými konšpiračnými teóriami, lžami a vraždou dvoch deciek. Pellegriniho vláda bude trápením, ktoré by mohlo byť milosrdne krátke. Napokon už ani Fico nemá iný argument na jej udržanie, než „lebo Sulík, lebo Matovič, lebo Kollár“. Politicky klesol presne tam, kde sú Richard Sulík, Igor Matovič a Boris Kollár, ktorých hlavným argumentom bolo odjakživa „lebo Fico“. Ak teda odhliadneme od rôzne vyváženej zmesi pravicového populizmu, xenofóbie, euroskepsy a antisystémového či prokremeľského sentimentu.

Fico nám to nemusí hovoriť. Vieme aj bez neho, že Sulík, Matovič ani Kollár nie sú žiadnou alternatívou. Ale že sa Fico ešte aj teraz pokúša tváriť ako posledná bašta západnej civilizácie, je už urážkou inteligencie celého národa. Spôsob, ktorým Fico rieši krízu dôvery na Slovensku, budú podrobne študovať v Turecku aj v Rusku. Slovenská opozícia sa ešte musí veľa učiť od Erdogana a Putina, kým Erdogan a Putin sa ešte môžu všeličo užitočné naučiť od Fica.

Alternatíva k súčasnej moci nie je v parlamente. Alternatíva leží na ulici. Alebo skôr na ulici stojí.

Na námestia chodí toľko ľudí, ako v roku 1989. Sú pokojní a kultúrni. Ich požiadavky sú, napriek veľkému hnevu, racionálne a umiernené. Z ulíc a námestí by mohlo vzísť nové občianske hnutie, ktoré by sa stalo základom novej moci. Na tribúnach by mali stáť osobnosti verejného života, dôveryhodné, bezúhonné, s jasnými hodnotami. Okolo nich by mohli začať kryštalizovať nové politické hnutia a strany nezaťažené mečiarovským génom, ktorý hovorí, že víťaz berie všetko a krajina sa nestáva zodpovednosťou vládcu, ale jeho lupom.

Problémom je, že obrovské množstvo nezávislých, dôveryhodných osobností, ktoré sa zaujímali o veci verejné a mali ambíciu meniť ich k lepšiemu, prednedávnom vysalo z „voľného trhu“ hnutie Progresívne Slovensko. Dnes majú na čele politickú nálepku a nikto príčetný ich nepustí na pódium.

Ale stále máme nádej. Pellegrini nám už ukázal, že pod tlakom je rovnako arogantný ako jeho predseda, len mu pri tom ešte začne aj vyliezať slama z topánok. Ani sa nedá povedať, že je to Ficov biely kôň. Skôr biely somár. Má obrovský potenciál. Tento Fico v zastúpení by mohol zmobilizovať veľké množstvo nezávislých, dôveryhodných osobností, ktoré sa doteraz nezaujímali o veci verejné a nikdy nemali ambíciu meniť ich k lepšiemu.