Drucker je len Ficov žoldnier

Je nanajvýš neobvyklé, aby prezident republiky vstupoval do politických hier. Pokiaľ by tak ale neučinil ani v mimoriadnych situáciách, bol by nám úplne nanič. Stojí peniaze, ktoré si nemôžeme dovoliť míňať na operetnú hlavu štátu, ktorá je iba jeho nefunkčnou ozdobou. Ak hlava štátu má mať nejaký účel a zmysel, musí byť jednou z protiváh, ktoré dokážu zabrzdiť úlety výkonnej moci.

Že ako veľmi a kam uletela výkonná moc, azda ani netreba pripomínať. Pamäť voliča býva krátka, už po pár rokoch v nej zostávajú len tie citovo najsilnejšie zafarbené spomienky, takže na vládu Smeru budeme raz spomínať ako na vládu mafiánov, lacných neviestok a vrahov.

Jediným férovým riešením by boli predčasné voľby a to bez ohľadu na politickú impotenciu súčasnej opozície. Keby Richard Sulík nebol natoľko politicky obmedzený, že nenechal Robertovi Ficovi žiadnu únikovú cestu, práve by začínala volebná kampaň. Fico dnes nebojuje o moc. Zahnali ho do kúta a on sa ruve o holý život. Nemá na stole dohodu, ktorá po Gorile umožnila Mikulášovi Dzurindovi v pokoji odísť, dať pokoj a mať pokoj. Nezostáva mu iné, ako sa biť do posledného dychu. A robí to veľmi neobratne. Ako každý, kto je v panike.

Pellegriniho vláda nemá priniesť zmenu, len trochu utlmiť vášne. Ponúkať do nej ľudí ako Jozef Ráž mladší predstavuje podobný intelektuálny výkon, ako keď urobíte z Márie Troškovej hlavnú štátnu radkyňu na úrade vlády. Niekto by v takých prípadoch určite mal zasiahnuť. A prezident zasiahnuť mohol.

Ak prezident má niekoho vymenovať, kohokoľvek, musí mať zároveň právo aj odmietnuť. Ak ho má mať parlament alebo vláda na povel, tak ho vlastne nepotrebujeme. Na čo je nám najvyšší ústavný činiteľ, ktorý má len poslušne vykonávať rozkazy a nemá ani základné právo rozhodovať sa v súlade so svojím svedomím? Keby malo byť zostavovanie vlády výhradne vecou parlamentu, mohol by ním predsa víťaza volieb poveriť predseda národnej rady.

Prezident republiky nie je lokaj v livreji, ktorý má povinne odrecitovať predpísané formulky a vykonať slávnostné rituály. Má vstupovať do hry, keď sa to stáva nevyhnutným. V tomto okamihu napríklad nesmie pripustiť, aby vraždu Jána Kuciaka vyšetrovali pod vedením ministra, ktorý je rovnako spochybniteľný alebo nedôveryhodný ako jeho predchodca.

Otázkou nie je, či mohol vymenovať vládu s Rážom, ale či má zmysel vymenovať takú, v ktorej bude vnútro riadiť Tomáš Drucker. Ťažko povedať, kde sa vôbec vzala jeho povesť vynikajúceho manažéra, ale je úplne irelevantná. Minister potrebuje predovšetkým silný politický mandát a Drucker ho nikdy nemal, ani mať nebude.

Drucker bude tým istým žoldnierom, ktorým bol aj v rezorte zdravotníctva. Stačí si spomenúť, ako dopadali jeho zúfalé pokusy zaviesť aspoň kozmetické zmeny, ktorými by mohol vykázať nejakú viditeľnú činnosť. Z väčšiny musel vycúvať. Jeho historickou úlohou bolo kúriť a svietiť, aby mali komfort ľudia, ktorí sa starajú o peniaze a obchod. V súčasnosti neexistuje jediný dôvod predpokladať, že na vnútre to bude inak.

Drucker je profesionál, ktorý si necháva platiť za manažovanie vecí v súlade s potrebami a príkazmi majiteľa firmy. A majiteľmi Slovenskej republiky sú stále Robert Fico, Robert Kaliňák a ľudia, s ktorými sa oň delia.