Štyri týždne po vražde: zabíjanie sa stalo efektívnym riešením problémov

Sú to presne štyri týždne, čo sme sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dnes je polícia od jej objasnenia ďalej, ako v okamihu, keď objavila telá. Každým ďalším dňom bude vrah aj objednávateľ vo väčšom bezpečí. Tlak na objasnenie bude už len klesať. Ľudia pomaly začnú zabúdať. Emócie vyprchávajú. Už sa to prepieklo, len to ešte nie je oficiálne. Ale keby ste mali pochybnosti, pokojne si pripomeňte všetky úspechy Tomáša Druckera v zdravotníctve.

Ulica sa vyprázdnila. Je úplne zbytočné vypytovať sa, že prečo. Organizovanie protestov v konečnom dôsledku nie je vymáhateľné. Hrdinom môžete byť iba na vlastný účet. Nech sa už organizátori rozhodli ukončiť aktivitu z akéhokoľvek dôvodu, je to ich vec. A nech už k svojmu rozhodnutiu dospeli akokoľvek, dôsledok je rovnaký – tlak prestal. Robert Fico vládne ďalej cez Petra Pellegriniho a ministerstvo vnútra zostáva spoľahlivo vykastrované.

To, samozrejme, neznamená, že by policajti nechceli vraždu novinára a jeho snúbenice vyriešiť. Mnohí by nepochybne chceli. Bol by to obrovský profesionálny úspech. Ale museli by ísť proti politickému vedeniu policajného zboru. Kto aspoň trochu pozná fungovanie bezpečnostných zložiek, vie, že to je nepredstaviteľné. Len sa pozorne dívajte, ako teraz „zarežú“ prokurátora Špirka, ktorý stavil celú svoju kariéru na to, že nastane zásadná spoločenská zmena.

Ktokoľvek nechal zavraždiť Jana a Martinu, musel mať - ako pri každom zločine - motív a príležitosť. Motív mohol mať každý, o kom Jano písal, alebo sa písať chystal. Príležitosť mali ľudia, ktorí majú potrebné finančné zdroje, kontakty a prístup k informáciám, aby si dokázali objednať profesionálnu vraždu na tejto úrovni. A musia byť naozaj tak vysoko „nad systémom“, že je im jedno, aké budú následky. Keby sme to brali čisto technicky, z pohľadu kriminalistiky ako vedy, hlavným podozrivým by bol Marián Kočner.

Janove články v minulosti Kočnerovi naozaj uškodili. Dokonca ho začali bývalí kamaráti hádzať cez palubu. Pre články portálu Aktuality.sk ho začali vážne vyšetrovať. Keby ste boli na jeho mieste, veľmi by ste sa teraz Kaliňákovi s Ficom smiali. Kočner navyše v minulosti už narábal s informáciami, ku ktorým sa bežný podnikateľ nedostane. Stačí si spomenúť na raňajky so Sulíkom. Janovi Kuciakovi sa Kočner vyhrážal a on naňho podal trestné oznámenie. Že ako to myslel, sa polícia Kočnera opýtala až po vražde. Niekoľko dní po objavení tiel.

To, prirodzene, neznamená, že Kočner si objednal vraždu novinára. Jednoducho nevieme. Asi sa nikdy nedozvieme. Nejde o Kočnera, je to bezúhonný občan, kým nejaký sudca nepovie inak. Je len dobrou ilustráciou toho, do akej miery koná polícia nedôveryhodne.

Nikto si napríklad vážne nemyslí, že šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer prišiel „upratať“ miesto činu. Keby s tou vraždou niečo mal a chcel dom vyčistiť, mal na to minimálne tri celé dni. Ide o to, že vedenie polície klamalo, keď jeho prítomnosť poprelo. A opakovane klamalo, keď ju priznalo s dodatkom, že do domu nevkročil. Vkročil, Televízia JOJ ho pri tom natočila. A jeho šéfovia klamú, keď tvrdia, že vedel na čom Jano pracoval, preto sa šiel pozrieť.

Keby predsa neklamali a vedel, bolo by to ešte horšie. V čase, keď tam bol, to ešte nemal ako vedieť. Nie legálne. Mohol mať tú informáciu, iba ak investigatívneho novinára nezákonne rozrábal. A potom je legitímne pýtať sa, či nezákonne získané informácie neskončili niekde na čiernom trhu. Či nie práve možnosť, že by mohol mať na tej poprave nevedomú spoluvinu, vydesila Krajmera natoľko, že sa vybral na miesto činu. Polícia nikdy neposkytla uspokojivé, alebo aspoň zhruba uveriteľné vysvetlenie.

A Tomáš Drucker netuší, či policajného prezidenta naozaj treba vymeniť... bude potrebovať týždne, aby to zvážil. Dobre, že je aspoň fešák, inak by vyzeral dočista nespôsobilo.

Vyšetrovanie vraždy novinára môžeme považovať za ukončené. Ťažko povedať, či politické špičky aspoň tušia, kto je za ňou. Rozhodne to ale nechcú vedieť. Keby začal padať objednávateľ takejto veľkosti, nech by to bol ktokoľvek, strhol by so sebou všetkých. Radšej nech mu to prejde.

Zabíjanie sa práve stalo ďalším efektívnym nástrojom na riešenie problémov. Dnes už nie je otázkou, či ešte niekedy zabijú ďalšieho otravného hľadača pravdy, ale že kedy. A koho. Novinára? Prokurátora? Sudcu?