Fico sa vracia do Ruského impéria

Koho prekvapilo vystúpenie poslanca Róberta Fica po koaličnej rade, nemal by radšej chodiť k voľbám. Chýba mu elementárna politická gramotnosť, nemôže byť schopný rozhodnúť sa v súlade so svojimi záujmami a potrebami. Bolo by to ako pokúšať sa robiť IQ test v čínštine. Peter Pellegrini je len predsedom vlády, krajine vládne Fico. Nič sa nemení, okrem zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Slovensko sa vracia do ruskej sféry vplyvu. V Európskej únii sme prakticky skončili.

Štát už tradične ovláda nelegitímny politický orgán, ktorý poznáte pod názvom „koaličná rada“. Je to združenie predsedov koaličných strán, ktoré rozhoduje o tom, ako budú poslanci hlasovať. Rozhodujúci vplyv v nej máva predseda najsilnejšej vládnej strany, ktorý tradične býva aj predsedom vlády. Výnimkou bola Iveta Radičová, a určite si ešte spomeniete, ako s ňou predseda jej vlastnej strany povytieral podlahu, kedykoľvek si zmyslel. A to mala morálku aj chrbtovú kosť.

Koaličná rada nemá oporu v zákone. Že reálne ovláda parlament, je len zlozvykové právo víťaza volieb, ktorý si berie všetko.

Samozrejme, že ak majú strany presadzovať nejaké ciele, musia voľajako koordinovať hlasovanie svojich poslancov. Na to ale rokovací poriadok národnej rady pamätá – jej legitímnym orgánom je poslanecké grémium. To „posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy“, a jeho stanoviská „majú povahu odporúčaní“. V skutočnosti na ňom poslanci skôr dohadujú, koľko voľna si urobia okolo veľkých sviatkov a v čase školských prázdnin. O tom, ako budú hlasovať, rozhoduje koaličná rada. Záväzne. Dáva im to príkazom. Kašlať na ústavu, ktorá hovorí, že mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Nežijeme predsa na Západe, aby museli predsedovia strán pred dôležitými rozhodnutiami lobovať u svojich vlastných poslancov, nech hlasujú za ich návrhy. U nás je stranícka disciplína. Nie taká dobrá ako bývala v komunistickej strane, lebo renegátov nemožno posielať do uránových baní, ale stále to nie je také zlé ako v Nemecku alebo nedajbože v USA.

Keby nič iné, aspoň sme si jednoznačne vyjasnili, kto sme a kam patríme.

Prezident republiky je etalónom slovenskej politickej morálky. Bez irónie. Táto krajina jednoducho nevygenerovala nikoho lepšieho. Andrej Kiska je vrcholom toho, čo naša politická elita ponúka. No aj on, bez mihnutia oka, vymenoval Pellegriniho vládu. Považoval to za bezpečnejšie. Konal pragmaticky, nie morálne.

Ak niekto uveril, že trebárs taký Tomáš Drucker predstavuje zmenu v rezorte vnútra, pretože je to skúsený krízový manažér, nedokáže čítať politiku s porozumením. Krízový manažér je človek, ktorého si za veľa peňazí najmete, aby vám zachránil firmu vo vážnych problémoch. A to Drucker nepochybne urobí. O jeho kvalifikácii niet najmenších pochýb. Akurát tí, ktorí ho najali, nepovažujú za krízu to, čo za ňu považuje Andrej Kiska. Alebo vy.

Fico má vo vnútre pramatku všetkých kríz. Pod policajným prezidentom sa trasie stolička a šéf NAKA je na odpis. To sú kľúčoví ľudia, ktorí pomáhajú a chránia. Bez nich sú oligarchovia vydaní na milosť a nemilosť kdejakému policajtíkovi, ktorý začína naberať odvahu a ukazovať prstom na svinstvá, ktoré ho nútili prikrývať. Celý systém je tesne pred kolapsom. Keby začala spravodlivosť stíhať veľkých hráčov, strhli by so sebou väčšinu politického establišmentu. Treba to zaraziť. Rýchlo, účinne a diskrétne. Drucker je profík, už sa osvedčil.

Doma to Fico ustál. On a jeho ľudia zostávajú nedotknuteľní. Problém má len za hranicami. Na Západe sa tiež stal nedotknuteľným. Páriom. Nikto sa ho nedotkne ani trojmetrovou tyčou. Ani nikoho z jeho ľudí. Po všetkých škandáloch, ktoré odkryla vražda Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej, by bola Ficova povesť v troskách aj bez Troškovej a milióna eur na stole.

Pellegrini, a ktokoľvek z jeho vlády, sa bude zúčastňovať už len na formálnych protokolárnych udalostiach. Vecne s nimi nebude rokovať nikto o ničom. Nikto sa s nimi nebude kompromitovať.

Nevyhostenie ruských diplomatov zo Slovenska je absolútne logickým krokom, ktorý sa dal čakať. Fico a Smer dnes nemajú na Západe ani jediného partnera. Zostalo im Rusko. Posledná relevantná politická sila, ktorá nás pôvodne chcela držať v Európskej únii, spektakulárne vybuchla. A s ňou aj posledná irelevantná. Béla Bugár, ktorý mlčky stojí, keď predseda Smeru obviňuje stotisíc vlastných občanov, že mu v cudzom žolde „prevracajú“ republiku, prípadne naznačí, že Soros je predsa témou aj v Maďarsku, už nestojí ani za zmienku. Musel sa veľmi vydesiť, keď na tých Maledivách znenazdania zbadal Kočnera. Od ľaku vraj človeku môže aj dočista prepnúť.

Tento zápas je odpískaný. Slovensko nepatrí na Západ. Žiť sa tu bude aj naďalej, len nie veľmi dobre. Ak chcete ostať v Európe, budete sa musieť sťahovať.