Kuciak verzus Paška

Smrť človeka je vždy smutná záležitosť. Bez ohľadu na to, či ide o mladého novinára, čo možno až trochu naivne bojoval za spravodlivosť, alebo vyslúžilého politika, ktorý počas nežnej revolúcie kachličkoval kúpeľňu a zmenu režimu sotva postrehol. Smutné je však to, keď sa úmrtie oboch ľudí zvrháva na šírenie nenávisti naprieč celým spektrom politickej i občianskej spoločnosti.

Bývalý premiér, potom čo vyjadril ľútosť nad vraždou mladého redaktora a jeho snúbenice napriek „viacerým vecným pripomienkam“ k práci novinárskej obce na Slovensku, chrlil síru a oheň na každého, kto sa snažil dvojnásobnú tragédiu zneužiť na diskreditáciu jeho sociálnej vlády a pre vlastný politický prospech. O to viac teraz zaráža jeho nechutný audiovizuálny odkaz na sociálnej sieti, prostredníctvom ktorého odkazuje šíku svojich verných, že za smrť bývalého predsedu parlamentu môže štvavá kampaň novinárov a opozičných politikov. A takisto prísľub, že s podobným fenoménom na Slovensku zatočí.

Čo už, predseda teraz pekne ťahá motúzmi v úzadí a nič iné mu teda nezostáva. Predčasné úmrtie jeho exponovaného straníckeho kolegu je však mementom do oboch táborov. Pre tých, čo tu vládnu, ako aj pre tých, čo sa na popredné lukratívne posty v štátnom aparáte iba hotujú. A síce, že žiadny majestát, honor či benefit v podobe peňazí a okázalého luxusu si na druhý svet vziať nemožno!