Začiatok a koniec Slovenska. Protesty končia, Fico opäť zvíťazil

Protesty budú pokračovať. V nedeľu popoludní. V Humennom a v Bratislave. Poznáte ten pocit, keď musíte pozvať na svoju oslavu priateľov s nevychovaným potomstvom, ktoré spoľahlivo zruinuje každú spoločenskú akciu? Nemôžete ich vynechať, lebo chcete zostať za ňuňuškov, ktorí sú tolerantní a ľúbia detičky. Tak usporiadate oslavu v zafajčenej krčme zlej povesti. Od deviatej večer. V pondeloček. Chľast zdarma, nealko si každý platí sám.

Organizátori chcú symbolicky vyjadriť jednotu naprieč všetkými slovenskými krajmi – symbolicky na začiatku a konci krajiny [sic]. No dobre, ale potom prečo nie v Humennom a v Malackách? A kde vlastne táto krajina začína? V Humennom či v Bratislave?

Budú žiadať odstúpenie Dušana Kováčika a Tibora Gašpara. Do nedele im zostane iba ten Kováčik, ak vrabce zo strechy policajného prezídia nečvirikajú úplné sprostosti. Naposledy bolo z ich štebotu počuť slová „odstúpi“ a „štvrtok“. Menej rozoznateľné boli v tom virvare mená možných nástupcov a nástupkýň. Nie sú však podstatné, políciu môžete pokojne riadiť aj z inej pozície. Napríklad ani pri všetkej nemalej nedôvere ku Gašparovi nie je ťažké uveriť mu, že netušil, či Róbert Krajmer bol na mieste vraždy Jána Kuciaka, alebo čo tam robil. Krajmer sa možno s takýmito vecami Gašparovi vôbec nezveruje.

Diktovať personálnu politiku vláde, polícii a prokuratúre z ulice je absolútny nezmysel, ktorý k nijakej systémovej zmene nevedie. Ľudské zdroje politických strán nie sú nevyčerpateľné. Jediné, čo ulica takto docieli, budú ešte menej schopní a ešte servilnejší lokaji vo verejných funkciách. Navyše je to aj principiálne nesprávne a zlé.

Ak iniciatíva Za slušné Slovensko uznáva legitimitu súčasného parlamentu, nevyhnutne musí uznávať aj legitimitu vlády, ktorej poslanci vyslovili dôveru. Nemôže im raz do týždňa z námestia nariadiť, čo majú robiť. To nie je demokracia. Ľudí zo ZSS nikto nevolil. Hovoria nanajvýš v mene ľudí, ktorí sú práve na námestí. A to naozaj nestačí. To by bola zo svojej podstaty diktatúra ulice.

Ak legitimitu národnej rady a z nej vytvorenej vlády spochybňujú, existuje jediný demokratický spôsob, ako ich pochybnosti potvrdiť alebo vyvrátiť. Sú to voľby. Keď majú jasnú predstavu, ako sa môže stať Slovensko slušnejším, existuje jediný spôsob, ako to presadiť. Vypýtať si na to od voliča mandát. Vo voľbách.

Nebolo to nemožné, ZSS sa mohlo stať novým VPN a vygenerovať celé nové hodnotové politické strany, ktoré by tie staré, oportunistické, vytlačili na perifériu. Ale ľudia zo ZSS nemali politickú víziu ani ambíciu tohto charakteru. A teraz už na to ani nemajú potrebnú silu.

Komentár, samozrejme, nie je veštbou ani proroctvom. Dokáže nanajvýš odhadovať budúce trendy. Značne nespoľahlivo, to sa patrí zdôrazniť. No keby ste chceli na masovosť nedeľných protestov staviť peniaze, nedávajte na ňu všetko, čo máte. Revolúcia, ktorá nikdy nebola, sa vytratí z ulíc, ako sa nevyhnutne vytratí aj hnev z ľudí otrasených dvojnásobnou popravou.

V prvom rade si treba uvedomiť, že organizátori protestov Za slušné Slovensko nie sú žiadne rockové hviezdy. Ľudia na námestia nechodili „na nich“. Boli len prví, komu napadlo postaviť pódium a objednať ozvučenie. A za to im patrí veľká vďaka. Ešte väčšia za to, že dodali protestom slušného ducha i formu. Prijali obrovskú zodpovednosť a ukázali mimoriadnu odvahu. Že nechceli prijať zodpovednosť za osud celého štátu, je absolútne pochopiteľné. Nech po nich hodí kameňom, kto už niekedy bol v ich koži. Ukončiť protesty bolo ich posvätným právom.

Urobiť to na poslednú chvíľu, tlačovým vyhlásením, bolo trochu hlúpe. Museli vedieť, že časť ľudí prosto vyjde do ulíc, aj keď nikto nepostaví pódium a neprinesie ozvučenie. Nebyť študentov, ktorí na rovnaký čas ohlásili symbolický pochod pre zhruba tristo ľudí so sviečkami a organizačne sa ujali aj nikým nekontrolovaného tridsaťtisícového davu, mohlo to skončiť násilnosťami v bratislavských uliciach. Chyba, ktorá našťastie neskončila fatálne.

Horšou chybou je, že ľudia, ktorí nemajú žiadnu politickú víziu ani ambíciu, trvali na tom, že protesty obnovia a budú ich organizovať ďalej. Napriek tomu, že iní boli ochotní pokračovať s pôvodnou požiadavkou skutočnej politickej zmeny. Prívrženci volieb ustúpili, aby neukazovali rozkol a hnutie neštiepili. V krajských mestách prevládala vôľa dať hnutiu aj logickú politickú koncovku a pokračovať v tlaku na predčasné voľby, ale napokon uhli, lebo dominantnú silu videli v hlavnom meste. Ukázalo sa, že to bola dominantná slabosť.

Na jednej strane sa tváre bratislavského Námestia SNP vidia a správajú ako vlastníci hnutia, na druhej netušia, čo by s ním mali robiť. Tak ho teda radšej nechajú vyšumieť do prázdna. Ak si organizátori v regiónoch neuvedomia, že voľby sa vyhrávajú na vidieku, a nie v hlavnom meste, môžu rovno zrušiť aj to Humenné a zostať koncom krajiny.